Hodiny súdneho dňa patria k najznámejším symbolom, ktorými vedci upozorňujú na rastúce globálne riziká. Tento ukazovateľ spravuje organizácia Bulletin of the Atomic Scientists, ktorá každoročne hodnotí stav svetovej bezpečnosti. Hodiny nepredpovedajú skutočný „koniec sveta“ – ide o metaforu. Čím bližšie je ručička k polnoci, tým viac podľa expertov rastie riziko veľkej medzinárodnej krízy.
Ako vznikli Hodiny súdneho dňa?
Myšlienka sa zrodila v roku 1947, v období po druhej svetovej vojne. Na ich vzniku sa podieľali poprední fyzici, medzi nimi aj Albert Einstein a ďalší vedci zapojení do vývoja jadrových zbraní. Cieľom bolo upozorniť svet na nebezpečenstvo jadrovej vojny – v tom čase najväčšiu hrozbu pre ľudstvo.
Postupne sa hodnotenie rozšírilo aj o ďalšie problémy:
- klimatické zmeny
- riziká spojené s umelou inteligenciou
- biotechnológie
- destabilizujúce geopolitické konflikty
O rozhodnutí každý rok hlasuje vedecká rada v spolupráci s viacerými nositeľmi Nobelovej ceny.
Aký je aktuálny čas na Hodinách súdneho dňa?
Najbližšie k polnoci v histórii sa Hodiny nachádzali v roku 2023 a 2024, keď ukazovali 90 sekúnd do polnoci.
Tento posun odôvodnil Bulletin kombináciou faktorov:
- pretrvávajúcim geopolitickým napätím, najmä konfliktom na Ukrajine
- rizikami jadrovej eskalácie
- nedostatočnými opatreniami proti klimatickej zmene
- rýchlym rozvojom technológií bez dostatočných bezpečnostných rámcov
Do roku 2026 nebol oficiálne oznámený žiaden nový posun, a už vôbec nie na 85 sekúnd – takéto tvrdenie sa nezakladá na realite.
Čo Hodiny súdneho dňa znamenajú – a čo nie?
Hodiny nie sú vedeckou predpoveďou presného dátumu katastrofy. Neslúžia na odpočítavanie do apokalypsy. Sú to symbolické hodiny, ktoré majú pripomenúť:
- že riziká existujú
- že sú výsledkom ľudských rozhodnutí
- a že ich dokážeme zmierniť
Keď napríklad v roku 1991 po skončení studenej vojny posunuli vedci ručičku dozadu až na 17 minút od polnoci, bol to dôkaz, že medzinárodná spolupráca môže dramaticky znížiť napätie.
Aké skutočné hrozby dnes odborníci vnímajú
Pozorovania výskumníkov ukazujú tri najvýznamnejšie riziká:
1. Jadrové zbrane a geopolitické konflikty
Konflikty medzi veľmocami spôsobujú rastúcu nedôveru a znižujú ochotu spolupracovať na odzbrojovaní. Viaceré zmluvy o kontrole jadrových zbraní boli oslabené alebo prestali platiť.
2. Klimatická zmena
Teplotné rekordy, extrémne suchá, požiare či povodne dokazujú, že klimatická kríza napreduje rýchlejšie, než dokáže svet reagovať.
3. Nové technológie
Umelá inteligencia a biotechnológie sa vyvíjajú rýchlym tempom. Vedci upozorňujú, že bezpečnostné pravidlá a medzinárodné konvencie zatiaľ zaostávajú.
Reakcie medzinárodných inštitúcií
OSN aj mnohé výskumné organizácie vyzývajú na pokračovanie dialógu o jadrovom odzbrojovaní a na posilnenie spolupráce v klimatických otázkach.
Federácia amerických vedcov Federation of American Scientists dlhodobo upozorňuje, že technologický pokrok musí byť sprevádzaný prísnou reguláciou, aby sa predišlo zneužitiu alebo nekontrolovaným následkom.
Dá sa ručička posunúť späť? Vedci hovoria – áno
Hodiny súdneho dňa nie sú beznádejným signálom. Sú výzvou:
- obnoviť medzinárodnú komunikáciu
- posilniť dohody o bezpečnosti
- investovať do klimatických riešení
- a zodpovedne pristupovať k novým technológiám
Minulosť dokazuje, že keď štáty spolupracujú, situácia sa zlepší. Ručička môže ísť nielen dopredu, ale aj dozadu.
Záver: Svet stojí pred výzvami, nie pred vopred daným koncom
Hodiny súdneho dňa nepredpovedajú presný koniec sveta. Slúžia ako symbol, ktorý nás upozorňuje na to, čo si ľudstvo často nechce pripustiť – že naše rozhodnutia majú dôsledky.
Či sa ručička priblíži k polnoci, alebo sa vzdiali, nezávisí od „osudu“, ale od politických lídrov, vedeckej spolupráce a verejnej vôle problém riešiť.
