Keď hovoríme o začiatku zimy, nemusí ísť vždy o ten istý dátum. Záleží totiž na tom, akým spôsobom zimu definujeme. V praxi sa používajú dva základné systémy – meteorologický a astronomický – a každý z nich má svoj vlastný význam aj účel.
Meteorologická zima má pevné dátumy
Meteorologická zima sa začína 1. decembra a končí posledným februárovým dňom. Toto rozdelenie využívajú meteorológovia a klimatológovia najmä z praktických dôvodov. Rok je tak rozdelený na štyri rovnaké trojmesačné obdobia, čo umožňuje jednoduché porovnávanie teplôt, zrážok a ďalších klimatických údajov medzi jednotlivými rokmi. Nejde teda o astronomický jav, ale o štandardizovaný systém merania.
Astronomická zima sa riadi pohybom Zeme
Astronomická zima je definovaná pohybom Zeme okolo Slnka a nezačína vopred určeným kalendárnym dňom. Jej začiatok nastáva zimným slnovratom, teda okamihom, keď je Slnko na severnej pologuli počas roka najnižšie nad obzorom. Astronomická zima sa končí jarnou rovnodennosťou, približne 20. marca.
Z tohto pohľadu možno povedať, že zima „oficiálne“ nastupuje až v druhej polovici decembra.
Čo presne je zimný slnovrat
Zimný slnovrat nie je celý deň, ale presne určený okamih. V tomto momente sa stred slnečného disku nachádza kolmo nad obratníkom Kozorožca (23,5° južnej zemepisnej šírky), čo je najjužnejšia poloha, ktorú Slnko počas roka dosahuje.
V roku 2025 nastane zimný slnovrat v strednej Európe 21. decembra v popoludňajších hodinách (čas sa môže mierne líšiť v závislosti od časového pásma a použitých astronomických výpočtov, rozdiely sú však len v jednotkách minút).
Tento deň je charakteristický tým, že:
- má najkratšie trvanie denného svetla na severnej pologuli
- nasleduje po ňom najdlhšia noc v roku
Prečo je v zime menej svetla
Počas zimného slnovratu dopadajú slnečné lúče na severnú pologuľu pod veľmi nízkym uhlom. Energia zo Slnka je rozložená na väčšiu plochu a čas osvetlenia je kratší, čo vedie k nižším teplotám. Tento jav nezávisí od aktuálneho počasia – ide o čisto astronomickú záležitosť.
Na južnej pologuli je situácia opačná. Tam v rovnakom čase nastáva letný slnovrat, Slnko je najvyššie nad obzorom a deň je najdlhší v roku.
Náklon Zeme je kľúčový
Dôvodom existencie slnovratov a ročných období je náklon zemskej osi približne o 23,44 stupňa voči rovine obežnej dráhy. Tento sklon spôsobuje, že sa počas roka mení množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na jednotlivé časti planéty.
Po zimnom slnovrate sa Slnko začne zdanlivo presúvať späť smerom na sever. O približne šesť mesiacov neskôr dosiahne obratník Raka a nastáva letný slnovrat. Presne medzi týmito dvoma bodmi sa nachádzajú rovnodennosti, keď je deň približne rovnako dlhý ako noc.
Prečo sa dátum slnovratu mierne mení
Zem neobieha okolo Slnka presne 365 dní, ale približne 365,2422 dňa. Tento rozdiel spôsobuje, že sa okamih slnovratu každý rok posúva približne o šesť hodín. Aby sa tento posun dlhodobo neprehlboval, zavádza sa priestupný rok, ktorý obsahuje jeden deň navyše.
Okrem toho majú na presné načasovanie slnovratov malý vplyv aj:
- drobné zmeny tvaru zemskej obežnej dráhy,
- dlhodobé kolísanie sklonu zemskej osi.
Dĺžka dňa závisí od zemepisnej šírky
Počas zimného slnovratu nemajú všetky miesta na Zemi rovnako krátky deň. Čím severnejšie sa nachádzajú, tým kratšie je denné svetlo.
Na území Slovenska sú rozdiely relatívne malé – medzi najjužnejšími a najsevernejšími oblasťami ide o rozdiel približne 15 až 20 minút.
V severských krajinách sú však rozdiely výrazné. Napríklad v Nórsku môže byť rozdiel medzi južnými oblasťami a miestami za polárnym kruhom až niekoľko hodín. V oblastiach severne od severného polárneho kruhu (66,5° severnej šírky) Slnko počas zimného slnovratu nevychádza vôbec, čo sa označuje ako polárna noc.
Príklady zo severu Európy
V Reykjavíku na Islande vychádza Slnko počas zimného slnovratu krátko pred poludním a zapadá skoro popoludní. V meste Tromsø v severnom Nórsku však v tomto období panuje úplná polárna noc a Slnko sa nad obzor nedostane vôbec.
