Vošky a mole pozná každý záhradkár. Sú to typické rastlinné „upírky“, ktoré z rastlín doslova vysávajú život. No svet týchto drobných škodcov je omnoho rozmanitejší, než by sa mohlo zdať. Popri známych druhoch existuje celá skupina menších, menej nápadných tvorov, ktoré dokážu napáchať rovnako veľké škody – len o nich málokto vie.
Puklice a štítničky – nenápadní, ale zákerní
Ovocné stromy často napádajú puklice a štítničky – hmyz, ktorý sa živí rastlinnou miazgou. Okrem samotného cicania do rastlín vylučujú jedovaté látky, ktoré narúšajú ich zdravie. Dôsledky sú zjavné: listy menia farbu, predčasne opadávajú, kvety sa deformujú a celé rastliny slabnú.
Zaujímavosťou je, že samce týchto škodcov sa na cicaní nezúčastňujú. Ich život je krátky a jediným cieľom je oplodniť samičky, ktoré sú zodpovedné za vznik novej generácie.
Dokonale maskované pod štítom
Typickým príkladom je puklica slivková (Parthenolecanium corni). Hoci názov naznačuje, že sa zameriava na slivky, obľubuje aj iné druhy ovocných drevín. Samičky dorastajú približne do pol centimetra, no odhaliť ich nie je vôbec jednoduché. Sú totiž ukryté pod tmavým, pevne priliehajúcim štítkom, ktorý splýva s kôrou alebo listom.
Pod týmto štítom schovávajú aj svoje vajíčka. Keď samička uhynie, štít ešte určitý čas slúži ako ochrana pre vyliahnuté larvy. Tie najskôr sajú miazgu z listov, no neskôr sa presúvajú na konáriky, kde prečkávajú zimu. S príchodom jari sa opäť aktivizujú a presúvajú na nové výhonky.
Štítničky – drobné, no veľmi húževnaté
Ešte menšie a odolnejšie než puklice sú štítničky. Dospelé samičky merajú len približne 2 milimetre, nelietajú, nemajú nohy a väčšinu života strávia ukryté pod voskovým pancierom, ktorý si vytvoria z odumretých častí tela a výkalov.
Len čerstvo vyliahnuté larvy sú pohyblivé – hneď po vyliahnutí si hľadajú vhodné miesto, kde sa prichytia. Potom si vytvoria voskový štít a ostávajú tam natrvalo.
Štítnička pásikavá (Lepidosaphes ulmi) sa živí miazgou mnohých druhov drevín. Pri silnom napadnutí dokáže zničiť aj mladé stromčeky. Povrch kôry potom pôsobí, akoby bol pokrytý chrastami. Vajíčka prežívajú zimu vo voskovej schránke na konci tela uhynutej samičky, takže nový cyklus sa začína priamo pod jej pancierom.
Ešte nebezpečnejšia je štítnička nebezpečná (Quadraspidiotus perniciosus), pôvodom z Číny. Tento druh sa dnes rozšíril takmer po celom svete a spôsobuje veľké škody v ovocných sadoch. Na konároch vytvára kolónie, ktoré vyzerajú ako sivý povlak, a larvy napádajú aj samotné plody. Jablká či hrušky potom zdobia drobné červené škvrny so štítkami v strede. Táto štítnička dokáže počas jednej sezóny vytvoriť až tri generácie, čo z nej robí mimoriadne húževnatého nepriateľa. Na zimu prežívajú larvy.
Červce – tropickí príbuzní puklíc a štítničiek
Puklice aj štítničky patria do veľkej skupiny červcovitých (Coccoidea). Väčšina červcov pochádza z teplých oblastí – z trópov a subtrópov, no približne dvesto druhov sa vyskytuje aj v našich zemepisných šírkach. Niektoré druhy žijú vo voľnej prírode, iné sa usadili v skleníkoch, kde napádajú napríklad citrusy, ibišteky či okrasné rastliny.
Počas roka sa zvyčajne vyvinie len jedna generácia, no samička dokáže naklásť aj niekoľko tisíc vajíčok. Samce majú krídla, ale nemajú ústa ani tráviacu sústavu – v dospelosti neprijímajú potravu. Ich jediným cieľom je nájsť samičku a oplodniť ju.
Niektoré samičky nemajú len krídla, iné dokonca ani oči či nohy. Krátko po vyliahnutí sa dokážu pohybovať, aby si našli vhodné miesto na rastline. Potom už ostávajú prichytené, cicajú miazgu, čakajú na samčekov a chránia svoje potomstvo.
Ako sa červcov zbaviť – s rozumom a bez chémie
Aj v tomto prípade príroda sama ponúka pomocníkov. Medzi prirodzených nepriateľov červcov patria lienky (najmä ich larvy) a ucholaky. Tieto malé, no dravé tvory sa voskových štítov neboja. Ak im v záhrade vytvoríte vhodné útočisko na prezimovanie, na jar sa vám odvďačia likvidáciou škodcov – a to zadarmo a úplne bez chemických zásahov.
V skleníkoch sa už roky úspešne používajú austrálske lienky Cryptolaemus montrouzieri, ktoré sú mimoriadne účinné proti červcom a pukliciam.
Ak však potrebujete konať okamžite, môžete siahnuť po insekticídoch. Treba však postupovať opatrne, aby ste nezničili aj prospešný hmyz. Oveľa šetrnejšou voľbou sú olejové postreky, ktoré hmyz dusia pod ochranným filmom. Aby boli účinné, je nutné ich aplikovať opakovane, pretože červce majú viac vývojových štádií.
Stále obľúbenejšie sú aj ekologické prípravky na báze rastlinných silíc – napríklad postrek Prev-gard s pomarančovou silicou. Okrem príjemnej vône pôsobí proti savým škodcom a zároveň potláča hubové choroby. Pukliciam a štítničkám však táto aróma určite nevonia.
Tip záhradkárov: pozor na mravce
Rovnako ako vošky, aj červce často „chovajú“ mravce, ktorí ich chránia výmenou za sladkú medovicu. Ak si teda všimnete, že okolo napadnutých rastlín pobehujú mravce, môžete zasiahnuť prirodzenou cestou – napríklad poprášením pôdy a stoniek kremelinou (diatomitom).
Tento jemný prášok z fosílií rozsievok spôsobuje mravcom drobné poškodenia ich chitínového povrchu, čím im sťažuje pohyb a narúša ich spoluprácu s červcami.
Puklice, štítničky aj červce síce patria medzi nenápadné škodce, no dokážu výrazne oslabiť stromy aj celú úrodu. Oplatí sa preto rastliny pravidelne kontrolovať a pri prvých príznakoch napadnutia zasiahnuť – ideálne kombináciou biologických metód, šetrných postrekov a trpezlivého pozorovania. Takto si v záhrade zachováte rovnováhu a zdravé rastliny bez zbytočnej chémie.
