Na východnom pobreží Grónska leží malá komunita, ktorá patrí medzi najodľahlejšie trvalo obývané miesta na Zemi. Ittoqqortoormiit, osada so zhruba 370 obyvateľmi, žije už celé desaťročia v podmienkach, ktoré formuje extrémne arktické počasie, sezónne zamrznuté more a obrovské vzdialenosti od akéhokoľvek väčšieho sídla.
Video: Pohľad do Ittoqqortoormiitu
Meno a pôvod osady
Osada bola založená v roku 1925 dánskym polárnym cestovateľom Ejnarom Mikkelsenom, ktorý sem priviedol skupinu približne 80 Inuitov – prevažne z oblasti Tasiilaq. Dôvodom založenia bola snaha rozšíriť obývané územie na severovýchode Grónska a využiť bohaté loviská miestnej oblasti.
Pôvodný názov osady, Scoresbysund, odkazoval na anglického arktického prieskumníka a veľrybára Williama Scoresbyho, ktorý ako prvý Európan podrobne preskúmal a zmapoval okolie v roku 1822. Súčasný grónsky názov Ittoqqortoormiit sa dá preložiť ako „obyvatelia veľkých domov“.
Život v osade, ktorú deväť mesiacov obklopuje ľad
Ittoqqortoormiit je väčšinu roka obklopený zamrznutým morom. Zima je tu dlhá, veľmi chladná a tvrdá. Osada sa nachádza až na 70° severnej šírky, takže počas zimných mesiacov zažíva dlhé obdobie tmy a krátke dni.
K najbližším sídlam je to ďaleko:
- približne 800 km od najbližšieho mesta Kulusuk
- takmer 500 km od ďalšej osady Sandvík
- bez akýchkoľvek ciest, ktoré by ju spájali s inými oblasťami Grónska
Doprava je preto možná iba:
- loďou počas krátkeho letného obdobia
- vrtuľníkom
- psím záprahom alebo snežným skútrom v zime
- dvoma týždennými letmi z Islandu a západného Grónska na letisko Nerlerit Inaat, vzdialené zhruba 40 kilometrov
Dánske úrady dlhodobo plánujú modernizáciu dopravného spojenia, ale výstavba vlastného letiska priamo pri osade zatiaľ neprebehla.
Okolitá arktická príroda
Región je známy svojou výnimočne nedotknutou prírodou. Ittoqqortoormiit sa nachádza medzi dvoma obrovskými prírodnými celkami:
- na severe je Severovýchodný grónsky národný park, najväčší národný park na svete
- na juhu sa rozprestiera Scoresbyho fjord, najväčší systém fjordov na planéte
V okolí osady žijú pižmoni, arktické líšky, veľké populácie morských vtákov a v niektorých oblastiach aj ľadové medvede. Práve studené more, ľad a tradičné spôsoby lovu formovali kultúru miestnych Inuitov po celé generácie.
Tradícia lovu ako súčasť identity
Lov zohráva v živote komunity významnú úlohu dodnes. Inuiti tu tradične lovia:
- tulene
- veľryby
- narvaly
- mrože
Tieto činnosti sú regulované a majú presné kvóty, ktoré stanovujú úrady. Lov poskytuje miestnym nielen potravu, ale aj suroviny na výrobu rôznych výrobkov, ktoré sú súčasťou tradičného spôsobu života.
Hoci pri pobreží žijú početné populácie rýb – najmä čierny plates a krevety – dlhé obdobie zamrznutého mora bráni celoročnému rybolovu, takže ten sa nikdy nerozvinul na úroveň väčšieho priemyslu.
Turizmus v extrémnych podmienkach
V posledných rokoch sa Ittoqqortoormiit stáva zaujímavým miestom pre vedecké expedície, filmové tímy a turistov vyhľadávajúcich extrémne lokality. Oblasť láka:
- ľudí túžiacich po arktických dobrodružstvách
- výskumníkov skúmajúcich ľad, faunu a klimatické zmeny
- cestovateľov, ktorí chcú zažiť život na konci sveta
Miestna spoločnosť prevádzkuje jediný penzión v osade a zabezpečuje logistiku pre návštevníkov aj expedície. Jedinečná poloha osady dokonca priniesla tomuto penziónu medzinárodnú pozornosť, ako jeden z najodľahlejších hotelov na planéte.
Fakticky presné zhrnutie
- Ittoqqortoormiit je skutočná osada na východnom pobreží Grónska.
- Patrí medzi najizolovanejšie trvalo obývané miesta sveta.
- Bol založený v roku 1925.
- Má približne 300–370 obyvateľov.
- Nevedie k nemu žiadna cesta.
- Dopravne je dostupný iba loďou, vrtuľníkom, psím záprahom, skútrom alebo letom na blízke letisko.
- Región sa vyznačuje extrémne chladným podnebím a dlhým obdobím zamrznutého mora.
- Lov tvorí dôležitú súčasť miestnej kultúry a ekonomiky.
- Turizmus existuje, ale je veľmi limitovaný.
