Len málokto by čakal, že rastlina, ktorá sa bežne plazí po plotoch či ovinie staré stromy v kúte záhrady, môže mať v niektorých krajinách hodnotu porovnateľnú s luxusnými delikatesami. Divoký chmeľ, ktorý väčšina Slovákov pozná ako nepríjemnú burinu so silnými ťahovými výhonkami, je v západnej Európe považovaný za jednu z najexkluzívnejších sezónnych zelenín. A ceny, za ktoré sa tam predáva, sú pre mnohých až nepochopiteľné.
V krajinách ako Francúzsko, Nemecko či Holandsko sa jeho mladé výhonky – najmä tie najkvalitnejšie – predávajú aj za 1000 eur za kilogram. Pre porovnanie, ide o vyššiu cenu, než akú dosahujú niektoré druhy vzácnych húb či prémiovej špargle.
Prečo sa z obyčajnej „buriny“ stala lahôdka za stovky eur?
Hodnota divokého chmeľu nespočíva len v jedinečnej chuti, ale aj v náročnosti a sezónnosti jeho zberu. Existujú dve základné formy – zelený chmeľ a biely chmeľ. Zelené výhonky sa dajú nájsť ľahko, rýchlo sa objavujú na jar a sú dostupné prakticky každému, kto vie, kde hľadať.
Úplne iná liga je však biely divoký chmeľ, ktorý gurmáni považujú za najcennejší. Skrýva sa pod zemou a jeho zber je skutočnou skúškou trpezlivosti – výhonky treba vyhrabávať ručne, veľmi opatrne, aby sa nepoškodili. Sezóna trvá len krátko, väčšinou od marca do apríla, čo z neho robí vzácnu a limitovanú surovinu.
Aj zelené výhonky majú svoju hodnotu, no musia sa zbierať, kým sú mladé a jemné. Ako náhle zdrevnatejú, stratia krehkosť aj typickú chuť a sú nepoužiteľné.
Ako chutí divoký chmeľ a prečo si ho kuchári tak cenia?
Často sa mu hovorí „divoká špargľa“, no mnohí tvrdia, že chuťou ide o ešte zaujímavejšiu surovinu. Mladé výhonky majú jemnú, mierne orieškovú príchuť, ktorá pripomína špargľu, kapustové klíčky aj mungo klíčky zároveň. Práve vďaka tejto kombinácii chutí sa stal obľúbeným v reštauráciách, ktoré sa orientujú na modernú gastronómiu a sezónne suroviny.
Najlepšie chutí čerstvý – jemne podusený, sparený alebo rýchlo opečený na masle. Výborne sa hodí aj do jarných polievok, kde dodá príjemnú arómu a jemnú horkastosť typickú pre túto rastlinu.
Prekvapivé zdravotné benefity, o ktorých mnohí netušia
Divoký chmeľ nie je cenený len pre chuť. Obsahuje flavonoidy, ktoré sú známe svojimi protizápalovými, antivírusovými a antioxidačnými účinkami. Pravidelná konzumácia mladých výhonkov môže podporovať trávenie, čo ocenia najmä ľudia so spomaleným metabolizmom.
V tradičnej prírodnej medicíne má chmeľ oveľa širšie využitie – používajú sa nielen výhonky, ale aj jeho sušené časti a extrakty. Chmeľové tinktúry či odvary sú spájané s podporou spánku, upokojením nervovej sústavy a celkovou relaxáciou organizmu.
Burina, ktorá môže mať hodnotu pokladu
Hoci väčšina záhradkárov vníma divoký chmeľ ako nepríjemnosť, ktorá im lezie po stromoch a ničí úrodu, realita je iná. To, čo vnímajú ako problém, je inde potravina s astronomickou hodnotou.
Možno teda nie je na škodu, keď sa pri jarnom okopávaní záhradky pozrieme pod nohy o niečo pozornejšie. Je totiž celkom možné, že tam rastie rastlina, ktorú by si v luxusnej reštaurácii nechali zaplatiť zlatom.
Zaujímavosť na záver
Len málokto vie, že divoký chmeľ má bohatú históriu aj ako liečivá rastlina. Nielenže sa z neho pripravujú rôzne tinktúry, extrakty či čaje, ale v minulosti sa využíval aj ako prírodné sedatívum. Kombinuje v sebe kulinársku hodnotu, liečivé účinky a zároveň je nenáročný na pestovanie – práve preto sa oplatí spoznať ho bližšie.
Možno tak nabudúce, keď uvidíte popínavé výhonky chmeľu v záhrade, nebudete sa ich snažiť hneď vytrhnúť. Možno ich radšej ochutnáte – alebo zistíte, že práve vo vašej záhrade rastie jedna z najdrahších sezónnych zelenín sveta.
