Zemetrasenie, ktoré zasiahlo čínsku provinciu Šen-si 23. januára 1556, je dodnes považované za najtragickejšie zemetrasenie v zaznamenanej histórii podľa počtu obetí. Uvádza ho množstvo čínskych historických prameňov, najmä dielo Ming Shilu, pričom oficiálny údaj z obdobia dynastie Ming hovorí o približne 830 000 mŕtvych. Hoci presné číslo nie je možné po storočiach overiť, odborníci sa zhodujú, že ide o udalosť s extrémne vysokým počtom obetí.
Ilustračné video
K udalosti existuje viacero dokumentárnych alebo popularizačných videí. Toto video sumarizuje základné fakty o zemetrasení z roku 1556 a slúži ako vizuálny doplnok, nie ako primárny historický zdroj:
Kde sa udalosť odohrala?
Epicentrum bolo pravdepodobne v okolí dnešného okresu Chua-sien (Huaxian) v provincii Šen-si, v údolí rieky Wej (Weihe). Otrasy boli cítiť v rozsiahlej oblasti severnej Číny a vážne škody hlásili aj provincie Šan-si (Shanxi), Che-nan (Henan) či Kan-su (Gansu).
Najviac zasiahnuté boli:
- Chua-sien (Huaxian)
- Wej-nan (Weinan)
- Chua-jin (Huayin)
V týchto mestách bolo zničených veľké množstvo stavieb a zahynuli desaťtisíce obyvateľov.
Prečo bol počet obetí taký vysoký
Podľa moderných seismologických analýz malo zemetrasenie odhadovanú magnitudu približne 8,0 (často sa uvádza rozsah 7,3 – 8,0). Magnitúda sama o sebe však nevysvetľuje extrémnu ničivosť.
1. Obydlia vyhĺbené v sprašových svahoch
V provincii Šen-si boli veľmi rozšírené tzv. yaodongy – jaskynné domy vyhĺbené do mäkkej sprašovej pôdy. Spraš je nestabilný sediment a pri otrasoch má tendenciu sa drobiť alebo zosúvať.
Keď zem otriasla, veľké množstvo týchto obydlí sa okamžite zrútilo aj s obyvateľmi vo vnútri.
2. Geológia oblasti
- Územie je tvorené hrubými vrstvami spraše, ktorá zosilňuje seizmické vlny.
- Predpokladá sa, že zemetrasenie malo plytké ohnisko, čo spôsobilo silné otrasy na povrchu.
- Zosuvy pôdy v kopcovitom teréne zasypali viaceré obce a cesty.
3. Hustota obyvateľstva
Severná Čína bola už v 16. storočí výrazne osídlená a mnoho ľudí žilo v koncentrovaných komunitách, čo prispelo k vysokému počtu obetí.
Ako prebiehalo zemetrasenie
Historické záznamy sa zhodujú, že:
- hlavný otras trval len niekoľko sekúnd
- mnoho budov sa okamžite zrútilo
- následné otrasy (dozvuky) trvali ešte celé hodiny
- zosuvy pôdy a poškodené riečne toky zhoršili už aj tak kritickú situáciu
O požiaroch sa v prameňoch síce niekde hovorí, no rozsah ich výskytu nie je presne zdokumentovaný – preto nemožno tvrdiť, že išlo o rozsiahle ohnivé búry. V istých oblastiach však požiare pravdepodobne vznikli.
Reakcia na katastrofu
Dynastia Ming podľa dobových záznamov podnikla niekoľko krokov:
- vyslala úradníkov, aby zdokumentovali škody
- zasiahnuté regióny boli dočasne oslobodené od daní
- štátne sýpky poskytovali obyvateľstvu potraviny
- obnova trvala desaťročia
Učenci sa začali intenzívnejšie venovať otázke pôvodu zemetrasení, čo postupne ovplyvnilo architektúru aj spôsob stavania.
Prečo je zemetrasenie z roku 1556 stále unikátne
Nie preto, že by bolo energeticky najsilnejšie – moderné dejiny poznajú aj väčšie zemetrasenia. Je výnimočné tým, že zasiahlo región s mimoriadne vysokou hustotou obyvateľstva, nevhodnou geológiou a obydliami, ktoré nedokázali odolať ani miernym otrasom.
Z dnešného pohľadu ide o tragédiu, ktorá zdôrazňuje, aké dôležité je:
- poznať miestne geologické riziká
- prispôsobiť im architektúru
- dbať na to, kde a ako ľudia žijú
