Najnebezpečnejšia „prechádzka“ na svete. Prečo leňochod podstupuje smrteľné riziko kvôli jednej návšteve toalety?

V tropických lesoch Strednej a Južnej Ameriky žije cicavec, ktorý si vyvinul spôsob života odlišný od takmer všetkých ostatných. Leňochod hnedokrký – trojprstý druh, ktorý trávi drvivú väčšinu života zavesený na konároch – raz za niekoľko dní vykonáva riskantnú cestu. Schádza zo stromu, aby sa vyprázdnil. Ide o správanie, ktoré z hľadiska evolúcie pôsobí neintuitívne, no má jasné biologické opodstatnenie.

Video: Pohľad na život leňochoda

Pre lepšiu predstavu o tom, ako sa leňochody pohybujú a správajú, si môžeš pozrieť aj toto krátke video. Ukazuje ich typickú pomalosť, spôsob visenia aj spôsob pohybu po strome:

Prečo je zostup na zem taký nebezpečný

Leňochody sú extrémne pomalé zvieratá a ich schopnosť pohybu po zemi je veľmi obmedzená. Na rozdiel od šplhania, ktoré zvládajú s prekvapivou istotou a efektivitou, na zemi sa pohybujú iba pomocou predných končatín. Ich rýchlosť je nízka a neumožňuje im vyhnúť sa predátorom ako jaguár, puma či ocelot.

Vedci upozorňujú, že významná časť úmrtí dospelých trojprstých leňochodov súvisí práve s pobytom na zemi. Neexistuje presné percento platné vo všetkých populáciách, no je potvrdené, že ide o najrizikovejšiu časť ich života.

Energetická stratégia, nie lenivosť

Časté tvrdenie, že leňochod je „lenivý“, je vedecky nepresné. V skutočnosti ide o zviera s mimoriadne nízkym metabolizmom. Zdroje jeho potravy – predovšetkým listy stromov – majú:

• nízku kalorickú hodnotu
• vysoký obsah vlákniny
• prítomné obranné látky rastlín, ktoré sťažujú trávenie

Práve preto jeho trávenie trvá dlho – niekedy viac než týždeň, v závislosti od druhu a teploty okolia. Náročné pohyby by ho stáli príliš veľa energie, preto si vyvinul pomalý, mimoriadne úsporný životný štýl.

Ako môže žiť hlavou dolu bez problémov s dýchaním

Leňochody trávia veľkú časť života zavesené pod konármi. U človeka by taká poloha spôsobila tlak vnútorných orgánov na bránicu, čo by výrazne sťažovalo dýchanie. U leňochodov však prebehla výrazná anatomická adaptácia – ich orgány sú pomocou pevných väzivových štruktúr fixované k hrudnému košu.

Výskumy ukazujú:

• orgány sa pri visení neposúvajú smerom ku končatinám
• dýchanie zostáva stabilné aj pri plnom žalúdku
• zviera šetrí energiu, ktorú by inak muselo vynaložiť na „boj s gravitáciou“

Prečo leňochod zlieza na zem, keď všetko môže padnúť z výšky

Mnohé druhy stromových cicavcov sa jednoducho vyprázdňujú z korún stromov. Leňochody však raz za 3 až 8 dní (v závislosti od druhu a podmienok) zostúpia k báze stromu, kde si pomocou chvosta alebo zadnej časti tela vytvoria malú jamku a vykonajú potrebu.

Toto správanie je predmetom vedeckých diskusií, no najlepšie podložené vysvetlenie zahŕňa symbiózu medzi leňochodom, špecializovanými moľami a riasami, ktoré rastú v jeho srsti.

Symbióza: leňochod – mora – riasa

V srsti trojprstých leňochodov žije špeciálny druh molí (Cryptoses choloepi). Mechanizmus spolužitia funguje takto:

1. Keď leňochod zostúpi na zem a vyprázdni sa, samičky môr kladú vajíčka do jeho trusu.
2. Larvy sa vyvíjajú v truse a po zakuklení vylietajú, aby si našli nového hostiteľa.
3. V srsti dospelého leňochoda sa moliam darí vďaka vlhkosti a mikroklíme.
4. Moly zvyšujú obsah dusíka v srsti, čo podporuje rast zelených rias.
5. Riasy slúžia leňochodovi ako doplnkový zdroj živín – obsahujú viac tukov a bielkovín, než listy, ktoré tvorí jeho základnú potravu.
6. Zelenkastý odtieň srsti zároveň poskytuje účinné maskovanie.

Ide o jeden z najznámejších príkladov viacdruhovej symbiózy medzi cicavcom, hmyzom a riasami.

Možná úloha pri rozmnožovaní

Niekoľko štúdií naznačuje, že zostup na zem môže mať význam aj pre komunikáciu medzi jedincami. Výkaly a moč obsahujú chemické signály – feromóny a iné látky – ktoré poskytujú informácie o jedincovi: jeho pohlaví, zdravotnom stave alebo reprodukčnej kondícii.

Nie je to však definitívne dokázané, ide o jednu z pravdepodobných funkcií rituálu. Pozorovania napríklad ukazujú, že samice trojprstého leňochoda počas obdobia ruje zliezajú častejšie, čo túto hypotézu podporuje.

Overené fakty o trojprstých leňochodoch

• Poloha hlavou dolu je ich prirodzený stav a zvládajú ju vďaka špeciálnej anatómii.
• Majú 9 krčných stavcov, čo im umožňuje otočiť hlavu až o 270 stupňov.
• Trávenie trvá dlhšie než u väčšiny cicavcov, často viac než týždeň.
• Vyprázdňujú sa menej často, no množstvo trusu býva výrazné vzhľadom na ich hmotnosť.
• Samice rodia zavesené, no spravidla na nižších konároch, aby predišli pádu mláďaťa.

Zhrnutie

Leňochod zostupuje na zem napriek rizikám z troch hlavných dôvodov:

1. Symbiotický cyklus molí a rias, ktorý mu poskytuje doplnkovú výživu.
2. Pravidelné a kontrolované vyprázdňovanie, ktoré je dôležité pre jeho tráviaci systém.
3. Potenciálna úloha v komunikácii a rozmnožovaní, hoci nie je úplne potvrdená.