Lišajníky sú na prvý pohľad zaujímavé a svojím spôsobom aj pôsobivé organizmy, ktoré dokážu dodať stromom starobylý či exotický vzhľad. Pre ovocné stromy však znamenajú tichú hrozbu. Ak sa im v záhrade darí, dokážu sa rýchlo rozšíriť a negatívne vplývajú na rast, zdravie aj úrodu. Preto je dôležité zasiahnuť skôr, než sa premnožia.
Čo vlastne lišajník je?
Lišajník je symbiotický organizmus, ktorý vznikol spojením huby a riasy alebo sinice. Huba poskytuje mechanickú ochranu a riasa fotosyntézou vyrába živiny. V prírode ide o úžasný príklad spolupráce dvoch úplne odlišných zložiek, no pre pestovateľov môže byť problémom. Lišajníky sa dokážu pevne prichytiť na kôru stromov a postupne ju prerastajú. Strom pritom oberajú o svetlo, vlhkosť a bránia mu dýchať. Navyše vytvárajú prostredie, kde sa ľahko usídlia škodcovia či plesne.
Prečo sú ovocné stromy v ohrození?
- Odčerpávanie živín: hoci lišajníky nie sú klasickými parazitmi, uberajú stromu časť živín a oslabujú ho.
- Narušená fotosyntéza: kôra pod hrubou vrstvou lišajníka trpí nedostatkom slnečného žiarenia.
- Vlhké prostredie: lišajníky zadržiavajú vlhkosť, a to podporuje rozvoj hniloby a škodcov.
Najčastejšie sa objavujú na starších stromoch alebo na miestach, kde je málo slnka a zvýšená vlhkosť. To však neznamená, že mladé či zdravé stromy sú v bezpečí. Aj tie sa môžu stať hostiteľmi.
Ako predísť šíreniu lišajníkov
Prevencia je vždy jednoduchšia ako následná likvidácia. Preto sa oplatí:
- pravidelne presvetľovať koruny stromov rezom,
- vysádzať ovocné stromy ďalej od ihličnanov, ktoré lišajníky často hostia,
- zabezpečiť dostatočný prístup slnečného svetla,
- sledovať kôru stromov a zasiahnuť hneď pri prvých náznakoch lišajníka.
Ako sa lišajníkov účinne zbaviť
1. Mechanické odstránenie
Ak je výskyt malý, pomôže jednoduché oškrabanie pomocou drôtenej kefy. Predtým si pod strom rozložte plachtu, aby spadnuté časti neskončili v tráve a ďalej sa nerozšírili. Nikdy ich nedávajte do kompostu – najlepšie je ich spáliť.
2. Prírodná zmes z popola a vápna
Ekologickou cestou je zmes vody, popola a žieravého vápna. Recept je jednoduchý:
- 8 dielov vody,
- 1 diel popola,
- 1 diel vápna.
Zmes premiešavajte denne, nechajte odležať a potom čírou tekutinou potierajte napadnuté miesta. Tento postup je šetrný a účinný zároveň.
3. Silnejší domáci likvidátor
Ak je lišajníkov viac, pomôže roztok zo zelenej skalice (síran železnatý), vápna a bielej farby na vodnej alebo latexovej báze. Stačí zmiešať vodu, skalicu a vápno, pridať farbu a pripraviť náter, ktorý sa aplikuje na napadnuté časti stromu. Opakovaným použitím lišajníky odumrú a strom sa oslobodí.
Lišajníky – nepriatelia aj spojenci
Možno vás prekvapí, že hoci lišajníky ovocným stromom škodia, v prírode zohrávajú nezastupiteľnú úlohu. Sú dôležitým biotopom – poskytujú útočisko drobnému hmyzu, vtákom slúžia ako materiál na stavbu hniezd a v minulosti boli cenené aj v ľudovej medicíne.
Niektoré druhy sú dokonca jedlé – napríklad puklérka islandská sa používala na prípravu polievok či kaší. Lišajníky našli uplatnenie aj v priemysle: vyrábajú sa z nich farbivá, parfumy, repelenty či konzervačné látky.
Preto by cieľom záhradkára nemalo byť vyhubiť lišajníky úplne, ale len udržať ich pod kontrolou tam, kde ohrozujú úrodu.
Záver
Lišajník môže byť krásnym, ale aj nebezpečným spoločníkom stromov. Ak sa objaví vo vašej záhrade, netreba podľahnúť panike. Stačí pravidelne sledovať kôru stromov, zasiahnuť včas a využiť dostupné a lacné domáce riešenia. Takto si zabezpečíte, že vaše ovocné stromy ostanú silné, zdravé a budú prinášať bohatú úrodu aj v ďalších rokoch.
