Švajčiarsko je známe ako krajina tunelov — a nie je to preháňanie. Žiadny iný štát na svete nemá v pomere k svojej veľkosti takú hustú sieť podzemných stavieb. Pod Alpami sa nachádzajú tisíce kilometrov tunelov a galérií, ktoré slúžia doprave, energetike aj vodnému hospodárstvu.
Presný počet všetkých tunelov sa neuvádza v jednej oficiálnej štatistike, pretože zahŕňajú diaľničné, železničné, vodohospodárske, servisné a technologické tunely. Švajčiarska dopravná a inžinierska literatúra však uvádza, že ide o viac než tisíc samostatných tunelových konštrukcií a ich celková dĺžka presahuje 2 000 kilometrov, ak započítame aj podzemné galérie.
Video z prejazdu Gotthardským základným tunelom
Obrovský podzemný projekt: nové železničné spojenie cez Alpy (NRLA)
Najdôležitejšou časťou tejto siete je projekt NRLA – New Rail Link through the Alps (Neue Eisenbahn-Alpentransversale). Ide o strategickú stavbu, ktorú si Švajčiari schválili v referende v 90. rokoch, aby presunuli nákladnú dopravu z alpských ciest na železnicu a znížili jej ekologický dopad.
NRLA tvorí trojica základných tunelov:
- Lötschberský základný tunel – otvorený v roku 2007, 34,6 km
- Gotthardský základný tunel – otvorený v roku 2016, 57,1 km
- Ceneriho základný tunel – otvorený v roku 2020, 15,4 km
Spolu vytvárajú rovinný železničný koridor, ktorý umožňuje vlakom prejsť Alpy bez strmých stúpaní. To je kľúčové pre energetickú efektivitu aj pre prepravu ťažkých vlakov.
Gotthardský základný tunel – najdlhší na svete
S dĺžkou 57,1 kilometra je Gotthardský základný tunel:
- najdlhší železničný tunel na svete
- má dva paralelné tunely, každý s jednou koľajou
- osobné vlaky ním prejdú približne za 20 minút
- bol budovaný 17 rokov
Pri jeho razení sa vyťažilo približne 28 miliónov ton horniny – údaj pochádza z oficiálnych dokumentov stavebných konsorcií a švajčiarskej vlády.
Prečo sa to budovalo? Hlavným cieľom bolo znížiť počet kamiónov v Alpách
Švajčiarsko dlhodobo zápasilo s extrémnym zaťažením alpských údolí nákladnou dopravou. Do 90. rokov tade prechádzali stovky tisíc kamiónov ročne, čo spôsobovalo:
- znečistenie vzduchu v úzkych údoliach
- smog počas letných horúčav
- hlukovú záťaž pre obyvateľov
- vyššie riziko dopravných nehôd na horských priechodoch
V roku 1994 preto občania v referende schválili Alpskú iniciatívu, ktorá stanovila, že tranzitná nákladná doprava sa má presunúť zo ciest na železnice.
Aké sú výsledky?
Vďaka NRLA a ďalším opatreniam:
- 72 – 74 % všetkého nákladu cez Alpy vo Švajčiarsku putuje po železnici
- počet kamiónov klesol, ale cieľ 650 000 kamiónov ročne sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť
- v roku 2022 prešlo cez Alpy približne 880 000 kamiónov
- bez opatrení by ich bolo výrazne viac — odhady hovoria o státisícoch ďalších vozidiel
Tieto údaje pochádzajú zo švajčiarskych federálnych štatistík dopravy.
Prečo železnica vyhráva?
Podľa švajčiarskych a európskych energetických štúdií:
- vlak spotrebuje približne 20 % energie kamióna
- produkuje približne 25 % emisií CO₂ na tunokilometer v porovnaní s nákladným autom
- zvládne prepraviť oveľa ťažšie a dlhšie súpravy
Švajčiarsko zároveň zaviedlo poplatok pre ťažké vozidlá (LSVA), ktorý motivuje firmy presúvať náklad na železnicu.
Čo sa stalo s vyťaženou skalou?
Švajčiarsko muselo vyriešiť aj ekologické otázky. Pri obrovských objemoch vyťaženého materiálu:
- časť horniny sa použila na úpravu brehov riek
- obnovovali sa prírodné toky
- budovali sa suché kamenné múry, ktoré slúžia ako biotop pre malé živočíchy
- zvyšok bol využitý na stavebné projekty
Ide o stratégie známe z oficiálnych environmentálnych hodnotení projektu NRLA.
Tunely ako ochrana infraštruktúry v čase extrémneho počasia
Švajčiarsko už dnes pozoruje profesionálne zdokumentovaný nárast:
- intenzívnych dažďov
- lavínových rizík
- zosuvov pôdy
- rýchlych povodní
Tunely a lavínové galérie preto nechránia len dopravu; predstavujú kritickú infraštruktúru, ktorá umožní udržať krajinu funkčnú aj v čase, keď by boli povrchové trasy neprejazdné.
Ako to celé vzniklo?
Systém, ktorý dnes obdivuje svet, stojí na troch pilieroch:
- Podpora obyvateľov – kľúčové projekty prešli referendami.
- Dlhodobé financovanie – federálny železničný fond (FIF) zabezpečuje stabilné zdroje.
- Technologická odbornosť – Švajčiarsko patrí medzi svetových lídrov v tunelovaní.
Inšpirácia pre ďalšie krajiny?
Švajčiarsko dokazuje, že razantná zmena v nákladnej doprave je možná, ak sa:
- podporí železnica
- zavedú spravodlivé poplatky za ekologické škody
- dlhodobo investuje do infraštruktúry
- nastaví konzistentná politika bez častých obratov
Tunely samy osebe nestačia. Fungujú len vtedy, keď sú súčasťou širšej dopravnej a environmentálnej stratégie — čo je prípad Švajčiarska.
