Keď sa na pobreží južnej Afriky začali objavovať mŕtve veľké biele žraloky, spočiatku nebolo jasné, čo ich usmrtilo. Telá plávali pri hladine a navonok pôsobili takmer neporušene. Až pri bližšom preskúmaní sa ukázalo, že všetkým chýba rovnaký orgán – pečeň.
Prvé nálezy v Gansbaai v roku 2017
Zvieratá sa objavili na pobreží v oblastiach, kde je výskyt veľkých bielych žralokov veľmi častý. Prvé potvrdené prípady pochádzajú z roku 2017 z lokality Gansbaai. O niečo neskôr pribudli aj nálezy z False Bay pri Kapskom Meste.
V každom prípade išlo o dospelé jedince a všetky telá vykazovali rovnaký typ poranenia – presný zásah do brušnej dutiny a odstránenú pečeň. Zvyšok tela bol relatívne nepoškodený.
Biológovia vylúčili ľudský zásah aj choroby
Morské tímy rýchlo potvrdili, že nejde o následky rybolovu ani kontakt s loďou. Poranenia nevznikli po smrti, ale pri útoku. Nezhodovali sa ani s typickými ochoreniami žralokov.
Vyšetrenia ukázali, že rany sú príliš presné, aby išlo o náhodu alebo iného dravca. Pozornosť sa preto obrátila k jedinému živočíchovi, ktorý má potrebnú silu, techniku aj inteligenciu.
Kosatky Port a Starboard – zdokumentovaní útočníci
V roku 2017 vedci identifikovali dvojicu samcov kosatiek, Port a Starboard, ktorí boli opakovane pozorovaní v čase, keď sa objavili mŕtvi žraloci. Pozorovania z lodí aj následné analýzy potvrdili, že práve tieto kosatky žraloky zabíjajú.
Ich postup je dobre zdokumentovaný:
- dezorientujú žraloka
- držia ho v určitej polohe
- následne presne otvoria brušnú dutinu
- vyberú len pečeň, ktorá je bohatá na tuk
Žraločia pečeň tvorí až štvrtinu telesnej hmotnosti a obsahuje vysoké množstvo lipidov, ktoré slúžia ako zásoba energie. Pre kosatky ide o mimoriadne výživnú potravu, zatiaľ čo zvyšné tkanivá sú pre ne menej hodnotné.
Výskyt žralokov sa po útokoch mení
Po tom, ako sa v oblasti objavia kosatky loviace žraloky, dochádza k okamžitej zmene v správaní žralokov bielych. Výskumné tímy zaznamenali, že:
- žraloky z miest odchádzajú
- návrat trvá týždne až mesiace
- ide o opakovane potvrdený jav
Vedci tento efekt označujú ako behaviorálnu reakciu na prítomnosť predátora. Nejde teda len o to, že kosatky žraloky zabíjajú, ale aj o to, že žraloky sa týmto oblastiam aktívne vyhýbajú.
Vplyv na ekosystém je reálny, ale lokálny
Výskum ukazuje, že keď z oblasti zmiznú veľkí žraloci, menia sa aj pohybové vzorce niektorých rýb a tuleňov, ktoré žraloky bežne lovia. Nejde však o ekologickú katastrofu, ale o prirodzenú zmenu dynamiky v rámci potravného reťazca.
Doterajšie štúdie potvrdili, že tieto zmeny môžu byť výrazné, ale zároveň sú prevratné len lokálne a nepredstavujú ohrozenie pre globálnu populáciu žralokov.
Ide o správanie, ktoré sa kosatky učia
Dôležité zistenie je, že lov žralokov nie je typické pre všetky kosatky. Týka sa len určitých skupín, ktoré používajú špecifické techniky lovu. Pozorovania naznačujú, že mladšie kosatky sa tento postup učia sledovaním starších jedincov – ide teda o kultúrne prenášané správanie, nie o vrodený inštinkt.
Kosatky sa nedajú „odnaučiť“ loviť žraloky a z pohľadu biológov ani nejde o niečo, čo by malo byť potláčané. Ide o prirodzený jav v oceáne. Jediným spôsobom, ako môže ľudstvo znížiť riziko extrémnych výkyvov v ekosystémoch, je udržiavať zdravý stav oceánskeho prostredia a obmedziť faktory, ktoré ho oslabujú – ako znečistenie, nadmerný rybolov či úbytok biodiverzity.
