Archeologické výskumy na východnom pobreží Anglicka priniesli nálezy, ktoré významne dopĺňajú naše poznanie o najstarších obyvateľoch Európy. Oblasť pri obci Happisburgh je už niekoľko rokov predmetom intenzívneho skúmania, pretože more tu postupne odkrýva vrstvy pôdy staré takmer milión rokov. Práve v týchto sedimentoch vedci objavili dôkazy o prítomnosti dávnych ľudí, ktorí tu žili omnoho skôr, než sa kedysi predpokladalo.
Miesto, ktoré odhaľuje veľmi staré osídlenie
Happisburgh sa preslávil už v roku 2010, keď sa tu našli kamenné nástroje staré približne 850 000 až 950 000 rokov. Boli to najstaršie jednoznačné doklady ľudí v Británii aj v celej severnej Európe. Neskôr tu objavili unikátne fosilizované odtlačky ľudských nôh, ktoré potvrdili, že v tejto oblasti skutočne žila skupina dávnych hominínov vrátane detí.
Najnovšie nálezy opäť pritiahli pozornosť odborníkov. Ich podstatou nie sú kostrové pozostatky, ktoré sa v tejto pôde zvyčajne nezachovajú, ale stopy po práci s drevom. Tie naznačujú, že dávni obyvatelia vedeli drevo cielene opracovať, čo je v tak starých vrstvách veľmi zriedkavé.
Stopy opracovaného dreva – prečo sú tak dôležité?
Drevo patrí k materiálom, ktoré sa na archeologických lokalitách starých státisíce rokov takmer nikdy nenájdu, pretože prirodzene podlieha rozkladu. V Happisburghu sa však zachovalo vďaka špecifickému prostrediu – bolo uložené v anaeróbnych, vodou nasýtených sedimentoch, ktoré zabránili jeho rozpadaniu.
Analýzy ukázali, že drevo nieslo stopy ľudského zásahu, pravdepodobne rezania alebo tvarovania jednoduchými kamennými nástrojmi. To znamená, že títo dávni obyvatelia:
- narábali s drevom zámerne
- využívali dostupné zdroje v okolí
- museli plánovať a vedome vykonávať postupné kroky
Aj keď zatiaľ nepoznáme presnú funkciu týchto opracovaných kusov, ide o veľmi vzácny dôkaz technického správania v období takmer milión rokov starom.
Kto boli ľudia, ktorí tu žili?
V tomto období by na území dnešného Anglicka žili príbuzní druhu Homo antecessor, ktorý je známy najmä zo Španielska. Presný druh však nemožno bez fosílií jednoznačne určiť. Vieme však, že išlo o populáciu schopnú:
- prežiť v chladnejších podmienkach
- využívať miestne zdroje potravy
- prispôsobovať sa meniacemu sa prostrediu
Podnebie v tom čase kolísalo, no bolo celkovo chladnejšie ako dnes. To, že tu ľudia dokázali dlhodobo fungovať, potvrdzuje, že sever Európy bol osídlený oveľa skôr a intenzívnejšie, než sa pôvodne uvádzalo v odborných publikáciách.
Čo stále nevieme?
Aj napriek významným nálezom zostáva celý obraz dávneho života v Happisburghu len čiastočný. Archeológovia zatiaľ nevedia:
- koľko ľudí tu žilo
- ako dlho sa v oblasti zdržiavali
- aké presné technológie používali
- kde boli ich ďalšie sídla
Výskum pokračuje pomaly, keďže nálezisko odkrýva najmä činnosť mora. Každý nový objav tak môže doplniť mozaiku o tom, ako vyzeral život v severnej Európe pred takmer miliónom rokov.
Prečo sú tieto objavy pre nás dôležité?
Nálezy z Happisburghu zásadne rozširujú naše poznanie o tom, kedy sa prvé ľudské populácie dostali do Británie a severnej Európy. Dlhé desaťročia sa predpokladalo, že región bol osídlený až podstatne neskôr – po príchode sofistikovanejších nástrojov a lepšej schopnosti adaptácie. Teraz však vieme, že už veľmi staré populácie dokázali:
- reagovať na náročné podmienky
- strategicky využívať prírodné zdroje
- vytvárať jednoduché, no premyslené nástroje
Objav tak neprepisuje dejiny v zmysle revolučnej zmeny, ale významne precizuje naše poznanie o začiatkoch osídlenia severnej Európy.
Keď sa dnes človek prechádza po veternom pobreží východnej Anglie, môže si uvedomiť, že po tej istej pôde kedysi kráčali ľudia, ktorí žili v podmienkach neporovnateľne drsnejších než tie dnešné. A predsa dokázali prežiť, prispôsobiť sa a zanechať za sebou stopy, ktoré sa nám po takmer milióne rokov postupne dostávajú do rúk.
