Pre niekoho je kôš čerstvej zeleniny z vlastnej záhrady nesplneným snom, pre iného bežnou súčasťou života. Ale aj tí najskúsenejší záhradkári si občas radi spestria sezónu niečím netradičným – exotickou zeleninou, ktorá premení záhon na pestrofarebnú mozaiku.
Klasika verzus experiment
Patríte medzi priaznivcov tradičných druhov zeleniny, overených generáciami pestovateľov, alebo vás viac lákajú nové, menej známe druhy? Každý rok sa na trhu objavujú zaujímavé novinky – od farebných rajčín po nezvyčajné odrody listovej zeleniny. Rajčiny s ružovou či žltou šupkou sú dnes už bežné, no čo tak biele, tmavofialové alebo zeleno pruhované?
Ak sa rozhodnete pre pestovanie exotiky, rátajte s tým, že mnohé tieto druhy potrebujú viac miesta. Nie všetky sa zmestia do kvetináča na mestský balkón – niektoré rastliny dorastajú do väčších rozmerov a vyžadujú záhradný záhon.
Ako uspieť s novinkami?
Najistejšia rada znie: skúšajte, no začnite v malom. V prvých rokoch vysaďte len niekoľko rastlín, aby vás prípadná neúroda nemrzela. Každá sezóna je iná – niekedy zlyhá počasie, inokedy pôda či škodce. Prvým neúspechom sa však nenechajte odradiť. Skúsenosti prídu s časom a možno práve o rok budete mať plné košíky nových chutí.
Prečo sa oplatí pestovať exotiku?
Každá nová rastlina si hľadá cestu do našich záhrad i kuchýň. Spomeňte si napríklad na mangold – dnes úplne bežnú zeleninu, ktorá bola ešte pred pár desaťročiami pre väčšinu ľudí exotická. Dnes si ho obľúbili nielen vegetariáni, ale aj tí, ktorí hľadajú alternatívu ku klasickému špenátu.
Podobný príbeh má aj topinambur, príbuzný slnečnice. Dlho sa pestoval len ako okrasná rastlina, no neskôr sa objavil jeho skrytý poklad – jedlé hľuzy plné inulínu, ktorý je ideálny pre diabetikov.
Do pestovania netradičných plodín sa často púšťajú nadšenci, ktorí radi experimentujú a skúšajú nové druhy. Niektorých lákajú výživové benefity, iných to, že exotické rastliny zvládnu sucho, chudobnejšiu pôdu alebo polotieň. Mnohé listové druhy majú navyše výraznú, korenistú chuť – ideálnu pre ázijskú či orientálnu kuchyňu.
Domáca kvalita bez kompromisov
Ďalším dôvodom, prečo skúsiť exotiku, je kvalita. Hoci v supermarketoch nájdeme množstvo dovážanej zeleniny, často má za sebou dlhú cestu naprieč kontinentmi. Také plodiny stratili časť svojej chuti, čerstvosti i živín. Zelenina z vlastnej záhrady však vonia, chutí a vyzerá úplne inak – a navyše ju pestujete presne podľa svojich predstáv, či už s ekologickým hnojením, alebo s občasnou pomocou bežných prípravkov.
Od batátov po arašidy
Niektoré exotické plodiny zvládnu naše podmienky bez problémov, iné si žiadajú skleník či fóliovník. Pred pár storočiami boli dokonca aj zemiaky považované za exotickú raritu. Dnes patria k základom kuchyne, no ich menej známy príbuzný – topinambur – sa udomácnil v záhradách až v posledných desaťročiach.
Batáty – sladké zemiaky s farbou i dušou
Sladké zemiaky, známe ako batáty, sú výbornou prílohou aj ingredienciou do polievok, omáčok, zapekaných jedál či dokonca koláčov. Ich sfarbenie sa pohybuje od ružovej po fialovú a oranžovú. Batáty sú teplomilné rastliny – v teplých oblastiach ich možno pestovať priamo v záhone, no v chladnejších častiach Slovenska potrebujú ochranu pred mrazom. Stačí ich prikryť netkanou textíliou alebo pestovať vo fóliovníku.
Arašidy zo slovenského záhona
Pestovanie podzemnice olejnej, teda arašidov, znie ako sci-fi, no nie je nemožné. V teplejších oblastiach rastú priamo v pôde, vo vyšších nadmorských výškach je lepšie zvoliť skleník. Rastlina síce vyžaduje viac tepla, no odmení sa jedinečnou úrodou orieškov priamo spod zeme.
Kapary a ďalšie delikatesy
Ak túžite po pravých kaparách, môžete si ich dopestovať sami. Kapara tŕnitá je stredomorský ker, ktorý vyžaduje slnečné miesto chránené pred vetrom. Okrem chutných púčikov zaujme aj svojimi dekoratívnymi kvetmi.
Zabudnuté poklady našich predkov
Špargľa, dnes patrí k vyhľadávaným delikatesám, no v minulosti sa u nás pestovala bežne. Počas Rakúsko-Uhorska sme dokonca patrili medzi jej významných pestovateľov. Špargľa sa najlepšie cíti v hlbokej humóznej pôde na slnku, takže jej vyhovuje väčšina slovenských záhrad.
Ďalšou zabudnutou rastlinou je čierny koreň, známy aj ako hadí mord. Na prvý pohľad pôsobí exoticky, no ide o starú plodinu, ktorú ľudia pestovali už pred pol tisícročiami. Pôvodne sa využívala ako liečivka, neskôr si našla miesto v kuchyni – chutí podobne ako špargľa a je výborný v polievkach či zapekaných jedlách.
K takýmto „znovuobjaveným“ druhom možno zaradiť aj artičoku – kedysi luxusnú pochúťku, dnes dostupnú aj pre bežných záhradkárov.
Ako začať: semená alebo sadenice?
Záujem o exotické druhy podporuje aj meniace sa podnebie. Horúce letá prajú plodinám, ktoré kedysi vyžadovali juh Európy. Ak sa rozhodnete pre batáty alebo topinambury, môžete ich pestovať z hľúz alebo z predpestovaných rastlín.
Semená bývajú lacnejšie, no pri hľuzách z obchodu buďte opatrní – tie bývajú ošetrené proti klíčeniu, čo je presne to, čo pri pestovaní nechcete. Lepšie je kúpiť sadbu od špecializovaných pestovateľov.
Podobne je to s arašidmi – dajú sa vypestovať zo semien, ale v záhradkárstvach možno nájsť aj hotové sadenice. Zo semien sa dá vypestovať aj ačokča, kalabasa (lagenária), zeleninová sója, artyčok, čierny koreň či rôzne druhy šalátov, napríklad čakanka.
Praktické rady pre pestovateľov
- Zistite si o danej rastline čo najviac – hlavne jej odolnosť voči mrazu. Kým čierny koreň či topinambur možno zbierať aj v zime, tropické druhy ako batáty, sója, arašidy či kalabasa neznášajú ani slabý mráz.
- Niektoré druhy majú nielen úžitkovú, ale aj okrasnú hodnotu. Napríklad fazuľa šarlátová alebo ačokča boli kedysi pestované ako popínavé kvety, no ich plody sú chutné a výživné.
- Zeleninu si vyberajte aj podľa farby – exotické druhy prinášajú do záhrady aj vizuálny zážitok. Batáty napríklad existujú v mnohých odtieňoch – od oranžovej cez fialovú po žltkastú.
- K menej bežným, no zaujímavým druhom patria aj vodné a cukrové melóny. Vďaka novým, odolnejším odrodám sa ich pestovanie rozširuje aj do chladnejších oblastí Slovenska.
Exotická zelenina nie je len o zvedavosti či estetike – je aj symbolom návratu k pestrosti a zdravšiemu životnému štýlu. S trochou odvahy a experimentovania môžete mať na tanieri chute, ktoré bežne prejdú tisíce kilometrov, no u vás vyrastú pár krokov od domu.
