Plasty sú jednou z najväčších environmentálnych výziev súčasnosti. Vyrábame ich obrovské množstvo a väčšina z nich sa rozkladá extrémne pomaly. PET fľaše a ďalšie bežné plasty môžu v životnom prostredí pretrvávať stovky rokov, pričom pri ich degradácii vznikajú mikročastice poškodzujúce pôdu, vodné toky aj zdravie živočíchov.
Video: experiment, v ktorom huby premieňajú plast na biomasu
V súvislosti s hubami a plastovým odpadom vzniklo viacero experimentálnych projektov. Jeden z nich je Fungi Mutarium – koncept, pri ktorom sa plastový odpad spracúva pomocou húb na jedlú biomasu v špeciálnom „inkubátore“ pripomínajúcom vajce.
Aj keď recyklácia existuje, neplatí to pre všetky druhy plastov a veľká časť končí na skládkach. Práve tam môže nájsť uplatnenie objav, ktorý urobili vedci z Yalovej univerzity pri svojej expedícii v Amazónii.
Huba, ktorá využíva polyuretán ako zdroj potravy
V roku 2010 výskumný tím z Yale počas botanickej expedície v ekvádorských dažďových pralesoch objavil druh huby Pestalotiopsis microspora. O rok neskôr publikovali svoje výsledky v odbornom časopise.
Najvýznamnejším zistením bolo, že:
→ huba dokáže rásť na polyuretáne (PUR) ako na jedinom zdroji uhlíka.
Polyuretán je bežná súčasť mnohých výrobkov — od matracov, cez izolačné peny až po rôzne povrchové úpravy. Ide o plast, ktorý sa prakticky nerecykluje a často končí na skládkach.
Výskumníci zistili, že huba produkuje enzýmy typu hydroláz, ktoré narušujú chemické väzby v tomto plaste. Polyuretán sa rozpadá na jednoduchšie molekuly a huba ich následne využíva ako potravu.
Ďalší fascinujúci fakt:
Huba dokáže polyuretán rozkladať aj v anaeróbnych podmienkach, teda bez prítomnosti kyslíka. To je dôležité preto, že hlboké vrstvy skládok bývajú takmer úplne bez kyslíka — a práve tam sa plast rozkladá najpomalšie.
Tento objav je skutočný, ale treba vedieť aj to, čo huba nedokáže
Aby bol článok úplne presný, je dôležité uviesť aj limity výskumu:
Pestalotiopsis microspora rozkladá polyuretán — nič viac.
Neexistujú dôkazy, že by dokázala rozložiť iné druhy plastov, ako napr. polyetylén, polypropylén, PVC či PET.
Všetky výsledky zatiaľ pochádzajú z laboratórneho prostredia.
V reálnych podmienkach skládok nebola zatiaľ úspešne testovaná vo veľkom meradle.
Huba pravdepodobne potrebuje špecifické podmienky.
Pôvodné prostredie – amazonský prales – poskytuje vlhkosť, teplotu a pH, ktoré sa v technických zariadeniach musí presne simulovať.
Je príliš skoro hovoriť o praktickom masovom využití.
Zatiaľ ide o vedecký potenciál, nie o riešenie, ktoré by sa už používalo pri likvidácii plastov.
Nie je jediná: aj iné huby dokážu rozkladať určité plasty
Výskum biologickej degradácie plastov prebieha vo viacerých smeroch.
Už dnes poznáme aj ďalšie druhy húb, ktoré dokážu rozkladať niektoré typy polymérov, napríklad:
- Aspergillus tubingensis – rozkladá určitý druh polyesteru, ale len v laboratórnych podmienkach
- niektoré hlivy (Pleurotus spp.) dokážu pomaly degradovať plastové fólie vystavené UV žiareniu
Ani jeden z týchto druhov však nedokáže to, čo amazonská huba — spracovať polyuretán bez prístupu kyslíka.
Čo bráni tomu, aby sme hubu využili v praxi?
Aby sa tento objav stal riešením plastovej krízy, boli by potrebné tieto kroky:
1. Vytvoriť kontrolované bioreaktory
V nich by bolo možné simulovať amazonské podmienky — teplotu, vlhkosť aj pH.
2. Overiť rýchlosť rozkladu v praxi
Laboratórne experimenty sú sľubné, no nie je jasné, či by rozklad prebiehal rovnako rýchlo na skládke alebo vo veľkopriemyselnom zariadení.
3. Zabrániť možnému šíreniu mimo kontrolovaných priestorov
Každý biologický systém musí byť bezpečne izolovaný, aby sa zabránilo tomu, že by sa huba stala invazívnym druhom.
Napriek limitom má objav obrovský význam
Hoci sa zatiaľ nedá hovoriť o praktickom využívaní, tento objav otvára úplne nový smer v riešení plastového odpadu. Ukazuje, že:
- príroda sama obsahuje mechanizmy schopné rozkladať materiály, ktoré človek považoval za takmer nezničiteľné
- biologický rozklad plastov môže byť perspektívou budúcnosti
- hľadanie podobných organizmov môže viesť k ešte účinnejším riešeniam
Objav hlbokolesnej huby Pestalotiopsis microspora je len začiatok, ale už dnes patrí k najzaujímavejším nádejám v boji proti plastovej záťaži našej planéty.
