Jadranské more, ktoré každoročne navštívia státisíce turistov, prechádza v posledných rokoch pozvoľnými, no významnými ekologickými zmenami. Na prvý pohľad pôsobí more pokojne a čisto, no pod hladinou dochádza k procesom, ktoré si odborníci pozorne všímajú – ide najmä o šírenie nepôvodných druhov, vrátane inváznej tropickej riasy Stypopodium schimperi.
Ako riasa vyzerá: ukážka vo videu
Keďže mnohí ľudia tento druh nepoznajú, existuje aj praktická vizuálna ukážka. Vo videu nižšie je možné vidieť, ako invázna riasa Stypopodium schimperi vyzerá pod vodou a aký typ porastu vytvára:
Nový druh riasy sa rozširuje v Jadrane
Stypopodium schimperi je druh hnedozelenej riasy pôvodom z Indického oceánu a Červeného mora. V európskych vodách sa objavila vďaka tzv. lessepskej migrácii – ide o prirodzené šírenie morských organizmov cez Suezský prieplav, ktorý spája Červené more so Stredozemným morom. Tento prieplav umožňuje prenikanie tropických druhov do oblastí, kde predtým neboli prítomné.
Prvé potvrdené výskyty tejto riasy v Jadranskom mori zaznamenali vedci približne v roku 2022 pri chorvátskom ostrove Vis. Odvtedy boli zaznamenané ďalšie lokality s výskytom tejto riasy, najmä v oblasti strednej a južnej Dalmácie.
Vplyv na pôvodné ekosystémy
Tropická riasa má odlišné vlastnosti v porovnaní s pôvodnými morskými rastlinami v Jadrane. Rastie rýchlejšie a vytvára rozsiahle súvislé porasty, ktoré môžu znížiť prístup svetla k morskému dnu. Tým sa menia podmienky pre iné druhy – najmä tie, ktoré sú závislé na rozmanitom a vzdušnom prostredí pôvodných morských rias.
V niektorých oblastiach si potápači všimli úbytok pestrosti morského života. Ide o prirodzený dôsledok zmeny štruktúry ekosystému – napríklad niektoré drobné živočíchy, ktoré sa bežne ukrývajú v pôvodnej vegetácii, sa môžu postupne vytrácať, ak stratia svoje prirodzené prostredie.
Vedci situáciu monitorujú a skúmajú, aký má riasa dlhodobý vplyv na biodiverzitu, vrátane lariev rýb, mäkkýšov a kôrovcov.
Ďalšie nepôvodné druhy v Jadrane
Jadran v posledných rokoch čelí aj výskytu ďalších nepôvodných druhov. Príkladom je modrý krab (Callinectes sapidus), pochádzajúci zo západného Atlantiku (Severná a Južná Amerika), ktorého výskyt bol potvrdený pri pobreží Talianska a Chorvátska. Tento druh je všežravý a môže ovplyvniť miestne ekosystémy vrátane hospodársky významných druhov.
Ďalším javom, ktorý odborníci pozorujú, je zvýšený výskyt medúz. Niektoré z nich, ako napríklad Pelagia noctiluca, sú známe svojimi páliacimi schopnosťami. Zatiaľ nejde o masové výskyty, ale ich početnosť v niektorých oblastiach stúpa, čo súvisí s vyššími teplotami vody a zmenami v prúdení mora.
Prečo k týmto zmenám dochádza
Všetky tieto javy majú spoločného menovateľa – oteplenie morských vôd. V dôsledku klimatických zmien stúpa teplota aj v Jadranskom mori, čím sa vytvárajú priaznivejšie podmienky pre prežitie a rozmnožovanie tropických a subtropických druhov, ktoré by v minulosti v chladnejšej vode neprežili.
Zároveň sa mení aj chémia a dynamika ekosystémov – napríklad úbytok niektorých predátorov alebo narušenie rovnováhy medzi druhmi môže uľahčiť inváznym druhom ich šírenie.
Ako sa situácia rieši
Vedci a ochranári v Chorvátsku a ďalších krajinách Jadranského regiónu podnikajú monitorovacie aktivity, aby mohli včas odhaliť nové výskyty inváznych druhov. V niektorých oblastiach sa testuje mechanické odstraňovanie porastov riasy pomocou potápačov a špecializovanej techniky, no zatiaľ ide len o pilotné projekty v menšom rozsahu.
Zásadný význam má aj osveta medzi miestnymi obyvateľmi a turistami – napríklad o dôležitosti ochrany morského dna, šetrného kotvenia lodí alebo správneho nakladania s odpadom na plážach.
Čo to znamená pre turistov
Pre návštevníkov Jadranu momentálne tieto zmeny nepredstavujú akútne nebezpečenstvo. Voda je naďalej čistá a kúpanie bezpečné. Zmeny sa týkajú najmä podmorského života, ktorý si bežný turista nemusí všimnúť, ak sa nevenuje potápaniu alebo šnorchlovaniu.
Do budúcnosti však môže dôjsť k zníženiu biodiverzity – teda menšej pestrosti morských živočíchov v blízkosti pobrežia. To môže ovplyvniť nielen rekreačný rybolov, ale aj atraktivitu niektorých potápačských lokalít.
Ekologické zmeny v Jadranskom mori – najmä šírenie inváznych rias a živočíchov – sú reálnym javom, ktorý vedci aktívne sledujú. Ide o súčasť širších klimatických a ekologických trendov, ktoré zasahujú celý Stredozemný región. Hoci tieto zmeny nie sú dramatické ani bezprostredne nebezpečné pre ľudí, je dôležité ich včas zaznamenať, pochopiť a snažiť sa im predchádzať tam, kde je to možné.
