Zem sa na prvý pohľad môže zdať ako pevné a nemenné miesto, no opak je pravdou. Pevniny, po ktorých kráčame, sa neustále presúvajú, lámu, narážajú do seba a opäť rozpadajú. Celé to pripomína veľmi pomalý tanec, ktorý trvá stovky miliónov rokov. Keď si pustíte animáciu zobrazujúcu pohyb kontinentov naprieč geologickým časom, zvyčajne sa dostaví zvláštny druh úžasu – pochopíte, že planéta je živá.
Ľudia majú radi pocit stability, hoci žijeme na planéte, ktorá je v neustálom pohybe. Kontinenty sa od seba vzďaľujú, inde sa naopak približujú a ich okraje sa lámu ako obrovské kusy ľadu na rozbúrenom mori. Hoci ide o extrémne pomalé procesy, ich sila dokáže vytvoriť nové oceány, rozštiepiť celé masívy alebo vybudovať gigantické pohoria. Z diaľky by Zem pripomínala skôr živý organizmus než nehybnú guľu kameňa.
Obrovské ľadové kry na roztavenej hmote
Za touto neustálou premenou stojí tektonika – obrovská sila pochádzajúca z hlbín planéty. Pod zemskou kôrou sa nachádza pulzujúce, rozžeravené vnútro Zeme, v ktorom prúdi roztavená hornina. Tento prúd so sebou strháva jednotlivé litosférické dosky, ktoré ako mohutné „ľadové kry“ plávajú po žeravom podloží.
Tieto obrovské bloky kôry sa nakláňajú, rozchádzajú, narážajú do seba alebo sa podsúvajú jedna pod druhú. V ľudskom živote je tento pohyb prakticky nepostrehnuteľný – za rok sa kontinenty posunú len o niekoľko centimetrov. No keď si predstavíte milióny rokov, v mysli sa vám vynorí úplne iný svet.
Európa, Afrika, Amerika – všetky tieto obrie pevniny sa pomaly presúvajú naprieč planétou. A spolu s nimi sa mení aj podoba našej Zeme.
Minulé podoby planéty: Rodinia, Pannotia a Pangea
Zem počas svojej existencie vytvorila niekoľko superkontinentov. Continentálne masívy sa opakovane spájali do jedného celku a neskôr znovu rozpadávali.
Medzi najznámejšie patrí Pangea – superkontinent, ktorý existoval pred viac ako 200 miliónmi rokov. V tom období bola celá súš sústredená na jednom mieste a obkolesoval ju obrovský oceán. Keby ste sa ocitli v dnešnej Brazílii, mohli by ste pešo prejsť až do západnej Afriky – žiadne more medzi nimi ešte neexistovalo.
Klíma na tejto prastarobej superpevnine bola extrémna. Jeden masívny celok súše spôsoboval obrovské výkyvy – niektoré oblasti boli vyprahnuté, inde panovali prudké búrky a extrémne horúčavy. Po rozpade Pangey sa jednotlivé časti od seba odtrhli a pomaly vytvorili kontinenty v podobe, akej ju poznáme dnes.
Dokonca aj dnes vidno stopy dávnych spojení: Afrika a Južná Amerika sa k sebe dokonale hodia ako dieliky skladačky, čo dokazujú aj rovnaké fosílie a geologické štruktúry nachádzajúce sa na oboch kontinentoch.
Pohyb kontinentov neovplyvňoval len tvar Zeme, ale aj život. Rozpad superkontinentu zásadne menil prúdenie vzduchu, klímu a aj rozšírenie druhov. Ovplyvnil vývoj dinosaurov aj neskorší nástup cicavcov.
Budúcnosť Zeme: čo môže prísť?
Vedecké simulácie ukazujú nielen minulosť, ale aj možnú budúcnosť. Kontinenty sa totiž nezastavia. Pokračujú vo svojom nekonečnom putovaní.
Európa a Afrika – budúce zblíženie
Eurázijská doska sa posúva smerom k Afrike. Stredozemné more sa bude v ďalekej budúcnosti zužovať, až jedného dňa úplne zmizne. Na jeho mieste postupne vznikne nové pohorie, ešte mohutnejšie než dnešné Alpy. Afrika sa nakoniec s Európou spojí a vytvorí nový masív súše.
Austrália na severe Ázie
Austrália sa rýchlo presúva smerom na sever. Ak bude trend pokračovať, časom sa zrazí so juhovýchodnou Áziou. Uzavrú sa niektoré moria a zmenia sa oceánske prúdy – čo zaručene ovplyvní klímu celého regiónu.
Amerika a Ázia: scenár menom Amasia
Ani americké kontinenty nezostávajú na mieste. Severná Amerika smeruje k Ázii. Ak by sa súčasný pohyb nezmenil, Tichý oceán sa bude postupne zužovať, až napokon zanikne. Výsledkom by mohol byť nový superkontinent s názvom Amasia – spojenie dnešnej Severnej Ameriky a Ázie na severe planéty.
Južná pologuľa by sa výrazne oddelila a oceány by získali úplne novú podobu.
Stopy dávnych svetov sú všade okolo nás
Krajina, akú poznáme dnes, je výsledkom nekonečného procesu. V horninách, fosíliách aj tvaroch pobreží sa dodnes skrývajú odtlačky starých svetov.
Aj Stredná Európa prešla neuveriteľnými zmenami. územie dnešnej Českej republiky sa počas miliónov rokov ocitlo v tropickom pásme, neskôr ho zalievalo praveké more, potom vystúpilo do horských polôh, až napokon získalo svoju dnešnú podobu. Keby sme žili pred stovkami miliónov rokov, ani by sme nespoznali krajinu okolo seba.
Keď sledujete animáciu, kde sa kontinenty presúvajú ako kusy skladačky posúvané neviditeľnou rukou, uvedomíte si jednu vec: všetko okolo nás je len krátkym okamihom v nesmierne dlhom príbehu Zeme. A tento príbeh sa bude písať ďalej – bez ohľadu na to, či ho sledujeme, alebo nie.
