Starí Kelti, ktorí kedysi obývali územie dnešného Česka, si túto mohutnú rieku nesmierne vážili. Nazývali ju „Elb“, čo v preklade znamená „veľká rieka“. A presne taká aj je – silná, dlhá a nezameniteľná. V druhom diele nášho putovania po českých a slovenských riekach sa pozrieme na vodnú kráľovnú, ktorá však, paradoxne, ženský rod nenosí – Labe.
Video: Spoznali by ste pravý sútok Labe a Vltavy?
Rieka dvoch štátov
Labe je zaujímavé aj tým, že ako jediná veľká rieka Európy preteká len dvoma krajinami – Českou republikou a Nemeckom. V jednej krajine sa rodí, v druhej končí svoju cestu, keď sa vlieva do Severného mora. Už v staroveku ju poznali pod latinským názvom Albis, čo znamená „biela“ alebo „čistá“. Z tohto pomenovania vznikol aj jej dnešný názov – české Labe, nemecké Elbe, pravdepodobne odvodené od starogermánskeho slova Alba.
Zaujímavosťou je, že Labe ako jediná česká rieka nemá ženský rod. Od svojho prameňa až po hranice s Nemeckom prekonáva na území Česka úctyhodných 358 kilometrov. Cestou zbiera vodu z mnohých potokov a prítokov – Úpy, Metuje, Orlice, Jizery či Vltavy. Je to rieka, ktorá spája regióny, krajiny aj históriu. Skutočná tepna českého kraja.
Prameň v srdci Krkonôš
Tam, kde sa horské vrcholy dotýkajú oblohy a krajinu objíma vôňa rašelinísk, sa rodí rieka Labe. Jej prameň sa nachádza na Labskej lúke v nadmorskej výške 1 387 metrov. Okolie pôsobí magicky – kamenná skruž a múrik s erbmi miest, ktorými rieka preteká, sú obľúbeným cieľom turistov. No nenechajte sa zmiasť – skutočný prameň sa ukrýva o pár metrov ďalej, v chránenej oblasti, kam ľudská noha nesmie vstúpiť. Práve tam, v tichu horskej divočiny, sa začína putovanie jednej z najvýznamnejších riek Európy.
Odtiaľto sa mladé Labe spúšťa k Labskej búde, popri ktorej padá slávny Labský vodopád s výškou 35 metrov. Po niekoľkých kilometroch sa rieka začne kľukatiť a vytvára nádherné meandre. A kúsok ďalej formuje jeden z najväčších prírodných pokladov Krkonôš – Pančavský vodopád, ktorý so svojimi 148 metrami drží prvenstvo ako najvyšší vodopád v Česku.
Vodácke dobrodružstvo aj ochrana krajiny
Len niekoľko kilometrov pod Špindlerovým Mlýnom sa z pokojného horského potoka stáva živý, divoký tok. Svoju silu ukazuje pri viac ako storočnej priehrade Labská, ktorú dal postaviť cisár František Jozef I. na ochranu pred povodňami. Od tejto chvíle začína pre vodákov pravé dobrodružstvo – pereje a úseky Labskej tiesňavy patria k najlepším prírodným úsekom pre vodné športy v krajine. Rieka potom pokračuje do mesta Vrchlabí, odkiaľ sa pomaly vydáva z hôr do nížin.
Z Krkonôš do roviniek
Podhorie Krkonôš je miestom, kde sa divokosť hôr mieša s pokojom krajiny. Labe tu slúži nielen ako zdroj pitnej vody, ale aj ako vodácky raj, najmä na jar, keď má voda najväčšiu silu. Väčšina plavieb končí v mestečku Hostinné, jednom z najstarších obývaných miest, kde sa s horami pomaly lúčime.
V ďalšej časti svojej cesty rieka rozlieva svoje vody po Kráľovédvorskej kotline. Tam sa nachádza aj známa vodná nádrž Les Království – v čase svojho vzniku v 20. rokoch minulého storočia najväčšia priehrada v bývalom Československu. Dnes ju môžu návštevníci obdivovať ako technickú pamiatku – nachádza sa tu malé múzeum aj funkčná vodná elektráreň.
Labe sa stáva veľkou riekou
Pri meste Jaroměř prijíma Labe prítok rieky Úpy a mení sa na naozaj veľkú rieku. V Hradci Králové sa spája s Orlicou, čím vytvára pôsobivé spojenie dvoch vodných tokov. Cesta ďalej vedie popri Pardubiciach, kde sa rieka rozlieva do mŕtvych ramien – domova mnohých vodných živočíchov. Z hladiny Labe sa tu naskytne výhľad na Kunětickú horu, ikonickú zrúcaninu, ktorá stráži kraj ako storočný svedok histórie.
Územie mokradí a lužných lesov
Stredný tok rieky je ako stvorený pre milovníkov prírody. V okolí sa nachádzajú chránené oblasti Veltrubský a Libický luh, kde sa striedajú lužné lesy, mokrade a tône. Táto krajina je rajom pre vtáky, bobry aj obojživelníky. Labe tu preteká mestami Kolín, Poděbrady a Nymburk, ktoré spájajú históriu, liečivé pramene aj kúzlo starých čias.
Prietok s Vltavou a brána Čiech
Každý, kto sa vydá po stopách Labe, by nemal vynechať Mělník, miesto, kde sa rieka stretáva so svojou „sestrou“ Vltavou. Práve tu sa zrodí mohutný tok smerujúci na sever. No pozor – sútok si možno ľahko pomýliť s blízkym plavebným kanálom Vraňany.
Za Mělníkom sa otvára kraj vína a viníc. Úrodné Roudnicko s výhľadom na legendárnu horu Říp patrí k najkrajším úsekom rieky. Odtiaľto Labe vstupuje do romantickej oblasti Porta Bohemica – Brány Čiech, kde rieka vytvára hlboké kaňonovité údolie. Tento úsek patrí medzi najmalebnejšie prírodné scenérie v celej krajine.
Posledná česká stopa pred morom
Na severe sa Labe dostáva do Ústeckého kraja, kde sa krajina mení na bránu spájajúcu Česko s Nemeckom. Mestá Děčín a Hřensko tvoria prirodzený prechod do ríše pískovcových skál. Tisíce rokov ich tvarovala voda, až vznikli hlboké rokliny a útesy vysoké až 300 metrov. Ich dramatická krása a pokojne plynúca rieka vytvárajú čarovný kontrast.
Za Hřenskom sa Labe lúči s českou krajinou. Prekračuje hranice, aby sa pod menom Elbe vydalo na poslednú časť svojej cesty – k Severnému moru, do ktorého sa po stovkách kilometrov napokon vlieva.
Vedeli ste, že aj keď má Labe „kráľovský“ charakter, v gramatike zostáva bez ženského rodu? Možno aj preto sa o nej hovorí ako o jedinej riečnej kráľovnej, ktorá zostala mužom – majestátna, silná a nezameniteľná súčasť strednej Európy.
