Na prvý pohľad pôsobí chorvátske pobrežie ako dokonalý raj na zemi – priezračne čistá voda, voňavý morský vzduch, tiché zátoky a pestrý život pod hladinou. Mnohí turisti by si ani nepomysleli, že aj takýto kúsok raja potrebuje ochranu pred človekom. No stačí sa ponoriť o pár metrov hlbšie a realita odhalí svoju temnejšiu stránku.
Presvedčili sa o tom potápači, ktorí sa počas víkendu zišli v malej, no malebnej zátoke Luka neďaleko dedinky Lovište na polostrove Pelješac. Viac než 120 dobrovoľníkov zo štyroch krajín sa tu stretlo s cieľom vyčistiť morské dno a ukázať, že aj malé skutky dokážu priniesť veľké zmeny. To, čo pod hladinou našli, im však vyrazilo dych.
Medzinárodná akcia s prekvapivým výsledkom
Podujatie zorganizoval potápačský klub Lanterna, ktorý už roky venuje svoj čas a energiu ochrane Jadranu. Tento rok sa ich výzva šírila ďalej než kedykoľvek predtým – k Chorvátom sa pridali aj dobrovoľníci zo Slovinska, Bosny a Hercegoviny a dokonca zo Severného Macedónska.
Podľa organizátorov išlo o najväčšiu akciu svojho druhu v histórii Lovišťa. Potápači počas niekoľkých hodín vytiahli z mora približne päť kubíkov odpadu – a nejde len o obyčajné plasty. Z vody sa objavovali fľaše, obaly, poháre, igelitové sáčky, ale aj dopravné značky, staré mobilné telefóny, pneumatiky či dokonca kúsky lodných trupov, ktoré sa stali nebezpečnými pascami pre morské živočíchy.
Lovište – perla Pelješacu, ktorú treba chrániť
Lovište patrí medzi tiché miesta, kam sa ľudia uchyľujú, keď chcú utiecť od ruchu letovísk. Zátoka Luka, známa svojou kryštálovo čistou vodou, je magnetom pre jachtárov, plavcov aj nadšencov potápania. Každoročne sem prichádzajú stovky turistov, no s rastúcou návštevnosťou prichádza aj problém, ktorý si mnohí nechcú priznať – odpad.
„Čistenie mora nie je len o zbieraní plastov,“ vysvetlil predseda potápačského klubu Lanterna. „Je to zároveň stretnutie ľudí z rôznych krajín, ktorí spája rovnaký cieľ – ochrániť niečo, čo nás všetkých presahuje. More je náš spoločný domov.“
Na brehu potápačom pomáhali aj dobrovoľní hasiči z Pelješacu, ktorí zabezpečili logistiku, prepravu odpadu a jeho ekologické spracovanie.
Medzi odpadkami aj vzácny objav
Popri plastoch a kovoch sa potápačom podarilo objaviť aj niečo, čo im dodalo energiu do ďalšej práce. Našli niekoľko exemplárov vzácnych chránených mušlí, ktoré patria medzi ohrozené druhy v Jadranskom mori. Pre biológov je to dobrá správa – znamená to, že napriek znečisteniu sa ekosystém dokáže pomaly obnovovať.
„Keď sme uvideli tie mušle, bolo to ako malé víťazstvo,“ povedal jeden z potápačov. „Je to dôkaz, že naše úsilie má zmysel. Ak dáme prírode čas, vie sa sama uzdraviť.“
Menej odpadu než kedysi – nádej do budúcnosti
Organizátori si všimli aj pozitívny trend. Hoci sa tento rok čistila časť zátoky, ktorá doteraz nebola pravidelne udržiavaná, objem odpadu bol menší ako v minulosti. Znamená to, že turisti aj miestni obyvatelia si začínajú viac vážiť čistotu mora a dávajú si väčší pozor, kam odhadzujú odpad.
„Je vidieť jasný pokles množstva odpadu. Každoročne robíme osvetu a vidíme výsledky – ľudia začínajú chápať, že more nie je bezodná nádoba, kam môžu všetko hodiť,“ dodal organizátor akcie.
Jadran je krásny, no nie nezničiteľný
Chorvátske pobrežie patrí medzi najčistejšie v Európe, no ani to neznamená, že je imúnne voči znečisteniu. Každoročne sa z mora vyťahujú stovky kilogramov odpadu, ktorý sem priniesli nielen turisti, ale aj morské prúdy z iných častí Stredomoria.
Podobné čistiace akcie sa konajú aj v ďalších častiach Chorvátska – od Istrie až po Dalmáciu – a z roka na rok sa do nich zapája viac dobrovoľníkov. Práve v tom spočíva nádej, že Jadran si svoju krásu zachová aj pre ďalšie generácie.
Jasné posolstvo z hlbín mora
Z posolstva potápačov z Lovišťa vyplýva jednoznačný odkaz: čistota mora je zrkadlom ľudskej zodpovednosti. Každý z nás môže prispieť – či už tým, že na pláži nezanechá odpad, alebo tým, že sa zapojí do podobnej ekologickej akcie.
More si svoju krásu udrží len vtedy, keď sa k nemu budeme správať s úctou. A hoci potápači z Pelješacu vytiahli z hlbín tony odpadu, ich najväčším úlovkom je možno práve nádej, že sa ľudia dokážu zmeniť.
