Mnohí ľudia majú pocit, že záhrada pri dome alebo na okraji obce je výlučne ich súkromným kráľovstvom, kde si môžu robiť, čo chcú. Realita je však menej benevolentná. Aj záhradné pozemky na Slovensku podliehajú pravidlám, ktoré vyplývajú zo stavebnej legislatívy, územných plánov obcí a zákonov o ochrane prírody. Ak ich budete ignorovať, riskujete nepríjemné sankcie – a tie už rozhodne nebývajú symbolické.
Cieľom týchto pravidiel nie je šikanovať záhradkárov, ale chrániť životné prostredie, znižovať riziko povodní, zlepšovať klímu v obciach a zabezpečiť, aby sa mestá a dediny rozvíjali rozumne a udržateľne.
Ako je to so zastavanosťou záhrad na Slovensku?
Na rozdiel od niektorých krajín u nás neexistuje jednotný celoštátny predpis, ktorý by presne určoval, koľko percent záhrady môžete zastavať. Slovenská legislatíva to ponecháva na samosprávy. Každá obec či mesto si tieto limity stanovuje vo vlastnom územnom pláne.
V praxi to znamená, že územný plán môže určiť napríklad:
- maximálny podiel spevnených alebo zastavaných plôch (betónové chodníky, terasy, parkovacie miesta, altánky, garáže),
- minimálny podiel zelene, ktorú musí pozemok obsahovať.
Veľmi často sa v obciach stretávame s pravidlom, že spevnené plochy môžu tvoriť približne 30 až 40 % pozemku, zatiaľ čo zvyšok musí zostať zelený. Konkrétne čísla sa však môžu líšiť ulice od ulice – záleží na tom, čo má obec schválené.
Ak tieto podmienky nedodržíte, obec vám môže uložiť pokutu. Jej výška sa pohybuje od niekoľkých stoviek až po tisíce eur, v závislosti od závažnosti porušenia a miestnych predpisov.
Čo sa vlastne považuje za zeleň?
Nie každá „zelená“ plocha je automaticky zeleň v zmysle územného plánu. Za zelenú plochu sa na Slovensku považuje najmä prirodzená vegetácia, ktorá dokáže vsiaknuť dažďovú vodu a ochladzovať okolie.
Patria sem najmä:
- trávniky,
- zeleninové a kvetinové záhony,
- stromy, kríky a živé ploty,
- prírodné vodné prvky, napríklad malé jazierka s rastlinami.
Naopak, betón, dlažba, asfalt či klasické bazény s chlórovanou vodou sa rátajú medzi spevnené alebo zastavané plochy, aj keď sú obklopené zeleňou.
Výrub stromov: jedno z najčastejších pochybení
Výrub stromov na súkromných pozemkoch upravuje zákon o ochrane prírody. Ak má strom obvod kmeňa viac ako 40 centimetrov (merané vo výške 130 cm nad zemou), na jeho vyrúbanie potrebujete súhlas obce.
Mnohí majitelia záhrad robia chybu v domnienke, že na vlastnom pozemku môžu strom odstrániť bez povolenia. Opak je pravdou. Nelegálny výrub môže viesť k pokute, ktorá sa môže vyšplhať na niekoľko tisíc eur. Ak je strom starý alebo má ekologický význam, sankcia môže byť ešte vyššia.
Pálenie záhradného odpadu a invázne rastliny
Ďalším častým problémom je spaľovanie záhradného odpadu. Mnohé obce dnes otvorený oheň zakazujú, najmä spaľovanie trávy, lístia a konárov. Dôvodom je znečisťovanie ovzdušia a sťažnosti od susedov. Namiesto pálenia sa odporúča kompostovanie alebo využívanie obecného zberu bioodpadu. Pokuty sa v týchto prípadoch pohybujú od desiatok do stoviek eur.
Osobitnou kapitolou sú invázne rastliny, ako boľševník, pohánkovec japonský či zlatobyľ kanadská. Ak sa objavia na vašom pozemku a obec alebo susedia na to upozornia, môžete dostať príkaz na ich odstránenie na vlastné náklady. Ignorovanie takejto výzvy môže viesť k ďalším sankciám.
Kto záhrady kontroluje?
Kontroly sa zvyčajne nerobia plošne. Obce na to nemajú kapacity. Najčastejšie sa konanie začína na základe podnetu – typicky od susedov. Ak niekto nahlási porušenie pravidiel, obec alebo stavebný úrad situáciu preverí.
Pri výrube stromov alebo inváznych druhoch do procesu vstupuje aj úrad životného prostredia. Ten má právomoc uložiť sankcie alebo nariadiť nápravné opatrenia.
Prečo obce tieto pravidlá sprísňujú?
Hlavným dôvodom je klimatická zmena. Zeleň dokáže zadržiavať dažďovú vodu, znižovať prehrievanie územia a zlepšovať kvalitu ovzdušia. Čím viac betónu a dlažby, tým vyššie riziko lokálnych záplav a extrémnych teplôt. Obce sa tak snažia chrániť nielen prírodu, ale aj zdravie obyvateľov a verejné financie.
Ako sa vyhnúť problémom a pokutám?
Ak chcete mať istotu, že vaša záhrada je v súlade s pravidlami, oplatí sa dodržiavať niekoľko zásad:
- Zistite miestne pravidlá
Navštívte obecný úrad alebo si preštudujte územný plán. Každá obec má vlastné limity. - Skontrolujte rozloženie plôch
Spočítajte si, koľko percent pozemku tvorí zeleň a koľko spevnené plochy. V prípade potreby urobte úpravy včas. - Pred výrubom žiadajte povolenie
Aj na vlastnej záhrade. Vyhnete sa vysokým pokutám a zbytočným sporom. - Nepáľte odpad
Kompostovanie alebo zber bioodpadu sú bezpečnejšou a ekologickejšou cestou. - Sledujte výskyt inváznych rastlín
Ich včasné odstránenie vám ušetrí peniaze aj starosti.
Záver
Záhrada má byť miestom oddychu, nie zdrojom stresu. Ak sa budete včas informovať a dodržiavať miestne pravidlá, vyhnete sa konfliktom so susedmi aj úradmi. Prevencia je vždy lacnejšia než pokuta – a navyše prispejete k zdravšiemu a príjemnejšiemu prostrediu pre všetkých.
