Pre mnohých ľudí je záhrada miestom, kde môžu vypnúť a uniknúť pred každodenným zhonom. Priestor, kde platia ich vlastné pravidlá a kde rozhodujú len oni sami. No hoci sa môže zdať, že na vlastnom pozemku si človek môže urobiť čokoľvek, realita je odlišná. Aj záhrady podliehajú reguláciám – a tie je dobré poznať skôr, než sa pustíte do väčších úprav. O to viac, že nevedomosť nie je poľahčujúcou okolnosťou a pokutám sa dá vyhnúť len vtedy, ak človek vie, čo zákon povoľuje a naopak zakazuje.
Mestá a obce po celom Slovensku pritvrdzujú pravidlá týkajúce sa starostlivosti o zeleň aj samotného využívania pozemkov. Robia to najmä preto, aby znížili riziko záplav, zmiernili prehrievanie zastavaných zón a udržali urbanistický charakter prostredia. Na prvý pohľad to môže pôsobiť ako zbytočné obmedzovanie súkromia, no v skutočnosti ide o opatrenia, ktoré chránia nás všetkých aj životné prostredie.
Ako je to so zastavanosťou záhrad na Slovensku?
Na rozdiel od Česka nemá Slovensko zavedený jednotný, celoplošný limit určujúci, aké percento pozemku môže byť zastavané či spevnené. To však neznamená úplnú voľnosť. Pravidlá existujú – len sú posunuté na úroveň samospráv. Každá obec či mesto si v rámci územného plánu stanovuje vlastné podmienky.
Najčastejšie ide o dve kategórie:
1. Maximálny podiel spevnených alebo zastavaných plôch – či už ide o dlažbu, chodníky, terasy, kôlne, garáže alebo parkovanie.
2. Minimálny podiel zelene, ktorý musí zostať zachovaný – sem patria trávniky, stromová výsadba či záhony.
Najbežnejšie sa pohybujeme v číslach 30 – 40 % spevnených plôch, pričom zvyšok má tvoriť zeleň. Ak tieto limity porušíte, obec má právo uložiť pokutu, ktorá sa môže vyšplhať aj na niekoľko tisíc eur.
Čo sa v skutočnosti považuje za „zeleň“?
Možno by sa zdalo, že každá plocha pokrytá rastlinami automaticky spadá do kategórie zelene. Pravidlá sú však jasnejšie a presnejšie. Do minimálneho podielu zelene sa počítajú najmä:
- bežné trávniky,
- okrasné či úžitkové záhony,
- stromy, kríky a živé ploty,
- prírodné jazierka s rastlinstvom.
Naopak, medzi zeleň nepatrí:
- bazén s chlórovanou vodou,
- vydláždená alebo inak spevnená plocha,
- príjazdové cesty či parkoviská,
- terasy a altánky stojace na pevnom základe.
Výrub stromov: pozor na pravidlá, sú prísne
Veľkou témou je aj výrub stromov, ktorý býva častým zdrojom nedorozumení a pokút. Zákon hovorí jasne:
ak má strom obvod kmeňa nad 40 cm meraný vo výške 130 cm nad zemou, na jeho vyrúbanie potrebujete povolenie obce.
Ak by ste takýto strom odstránili bez súhlasu, môžete dostať pokutu, ktorá je často vyššia než samotná úprava záhrady. Nie je výnimkou, že sankcie presiahnu tisíce eur. Preto platí jednoduché pravidlo – predtým, než zoberiete pílu do ruky, vybavte si povolenie.
Pálenie záhradného odpadu a invázne rastliny: problém, ktorý sa neoplatí ignorovať
V posledných rokoch pribúda obcí, ktoré úplne zakázali pálenie záhradného odpadu. Dôvod je jednoduchý: dym obťažuje susedov a zhoršuje kvalitu ovzdušia. Tráva, konáre či lístie patria do kompostu alebo do zberných nádob na bioodpad. Pokuty za nedovolené pálenie sa pohybujú od niekoľkých desiatok až po stovky eur.
Rovnako pozorne treba pristupovať aj k inváznym rastlinám. Druhy ako boľševník obrovský, pohánkovec japonský či kanadská zlatobyľ sa šíria veľmi rýchlo a môžu spôsobiť vážne ekologické škody. Ak sa objavia na vašom pozemku, obec vás môže vyzvať na ich odstránenie – a ak to neurobíte, hrozí ďalšia sankcia.
Ako prebiehajú kontroly záhrad?
Možno si myslíte, že do vašej záhrady nikto nepríde a nikto si nevšimne, čo ste si postavili. No v praxi sa väčšina kontrol začína po podnete od susedov. A tí často vedia byť pozorní.
Situáciu môže riešiť:
- stavebný úrad, ak ide o nepovolené stavby či spevnené plochy,
- oddelenie životného prostredia, ak ide o výrub alebo invázne rastliny.
Systematické kontroly nie sú bežné, no podnety zvyknú byť vyriešené rýchlo a dôkladne.
Prečo sú tieto pravidlá potrebné?
Môžu pôsobiť prísne, ba až obmedzujúco, no ich cieľ má logiku. Klimatická kríza prináša extrémy – prudké lejaky, dlhé horúčavy či suchá. Zeleň dokáže ochladiť okolie, viazať vodu a postupne ju uvoľňovať. Ak by si každý pozemok vybetónoval podľa vlastnej chuti, mestá by sa zmenili na rozpálené ostrovy bez života.
Dodržiavanie pravidiel teda prispieva nielen k ochrane prírody, ale aj k lepšej kvalite života nás všetkých.
Ako sa vyhnúť problémom a mať záhradu v súlade so zákonom?
Ak chcete, aby vaša záhrada bola nielen krásna, ale aj „papierovo čistá“, oplatí sa dodržiavať tieto zásady:
- Zistite si miestne predpisy. Každá obec má svoje limity a výnimky – informácie získate na obecnom úrade.
- Skontrolujte si pomer zelene a spevnených plôch. Jednoduché meranie vám ukáže, či sa zmestíte do limitu.
- Požiadajte o povolenie na výrub stromov. Administratíva je vždy lacnejšia než pokuta.
- Nepáľte odpad. Kompost alebo zberný dvor sú ekologickejšie aj bezpečnejšie riešenia.
- Uprednostnite odstránenie inváznych rastlín čo najskôr. Predídete ich šíreniu a možným sankciám.
Praktické odporúčania, ktoré vám ušetria nervy aj peniaze
- Každú väčšiu úpravu v záhrade si fotografujte a uchovávajte si dokumentáciu.
- Pri budovaní nových prvkov voľte skôr prírodné riešenia – napríklad jazierko s rastlinami namiesto chemického bazéna.
- Ak si nie ste istí, obráťte sa na záhradného architekta či právnika, ktorí poznajú miestne predpisy do detailov.
Zhrnutie
Nový stavebný zákon a miestne regulácie môžu pôsobiť komplikovane, no ich cieľ je jednoznačný: udržať naše životné prostredie zdravé, funkčné a pripravené na výzvy, ktoré prináša meniaca sa klíma. Ak sa budete riadiť pravidlami svojej obce a pristupovať k záhrade zodpovedne, váš pozemok zostane miestom, kde budete oddychovať, nie riešiť problémy s úradmi.
