Grécky ostrov Santorini sa v prvých mesiacoch roku 2025 ocitol v centre pozornosti seizmológov. Oblasť zasiahla séria silných otrasov, ktorá trvala celé týždne a vyvolala obavy obyvateľov aj turistov. Najnovšia vedecká štúdia teraz ukazuje, čo sa pod ostrovom skutočne odohrávalo.
Video: Zábery z tohtoročného zemetrasenia na Santorini
Viac než 28-tisíc zemetrasení
Medzi januárom a marcom 2025 zaznamenali vedci na Santorini viac než 28 000 otrasov. Hoci väčšina z nich bola slabá, niektoré presiahli magnitúdu 5, čo už predstavuje riziko pre budovy aj ľudí.
Santorini sa nachádza v seizmicky aktívnej oblasti, kde sa stretávajú tektonické dosky. Bežné otrasy preto nie sú ničím výnimočným. Tentoraz však zaskočila odborníkov ich intenzita a množstvo.
Magma vytvorila trhlinu pod morom
Podľa štúdie sa ukázalo, že za nezvyčajným rojom stál pohyb magmatu v hĺbkach zemskej kôry. Geofyzici rekonštruovali vznik tzv. dyky – trhliny, ktorou sa magma šírila.
Táto štruktúra sa tiahla približne 13 kilometrov a zastavila sa v hĺbke okolo 3 až 5 kilometrov pod morským dnom. Výpočty naznačujú, že do nej preniklo asi 0,31 km³ magmatu, čo zodpovedá 310 miliónom kubických metrov.
Spojenie Santorini a Kolumba
Dôležitým zistením je, že magma nepochádzala priamo zo Santorini, ale z hlbšieho rezervoára pod podmorskou sopkou Kolumbo, ktorá leží severovýchodne od ostrova. To znamená, že obe sopky sú pravdepodobne prepojené spoločným magmatickým systémom.
Prepojenie medzi Santorini a Kolumbom vedci doteraz len predpokladali, teraz však majú prvý jasný dôkaz.
Erupcia zatiaľ nehrozí
Napriek silnej seizmickej aktivite k erupcii nedošlo. Po tom, čo magma zaplnila novovzniknutú trhlinu, otrasy postupne zoslabli. V niektorých častiach regiónu vedci dokonca pozorovali mierny pokles podzemných rezervoárov, čo znamená, že tlak sa uvoľnil.
Odborníci však upozorňujú, že Santorini aj Kolumbo patria k najaktívnejším sopkám v Egejskom mori. Aj keď bezprostredné nebezpečenstvo nehrozí, oblasť bude ďalej pod prísnym dohľadom.
Santorini – krásny, no nebezpečný ostrov
Santorini, známe aj pod menom Théra, vzniklo v dôsledku obrovskej erupcie približne v 17. storočí pred naším letopočtom. Táto udalosť vytvorila obrovskú kalderu, ktorá je dnes zaplavená morom a patrí k najnavštevovanejším turistickým miestam Grécka.
Príroda však opäť pripomenula, že krása ostrova má aj svoju tienistú stránku. Santorini zostáva živým laboratóriom geológov, kde sa stretávajú tektonické sily, magma a história, ktorá môže ovplyvniť budúcnosť celého regiónu.
