Prečo Švédi jedia sladkosti v sobotu? Zaujímavý zvyk, ktorý by sa oplatilo poznať aj Slovákom

Švédi sú známi tým, že sladké jednoducho milujú. Patrí medzi krajiny s najvyššou spotrebou cukroviniek v Európe – priemerný Švéd ročne zje približne 15 kilogramov sladkostí. Aby sa maškrtenie udržalo pod kontrolou, vznikol zvyk lördagsgodis, ktorý znamená „sladkosti iba v sobotu“. Pôvodne išlo o odporúčanie zubných lekárov, neskôr sa z toho stal prirodzený rodinný rituál.

Čo sa deje s vaším telom, keď jete sladké?

Ako sa z odporúčania stala tradícia?

V 50. rokoch 20. storočia začali švédske zdravotnícke autority upozorňovať, že deti majú príliš veľa zubných kazov. Odporúčanie znelo jednoducho: sladkosti sa majú jesť len v jeden určený deň v týždni.

Postupne sa zo soboty stal deň, keď si deti (a často aj dospelí) môžu dopriať to, čo je cez týždeň obmedzené. Mnohí rodičia tento systém dodnes považujú za rozumný spôsob, ako deťom vysvetliť mieru a zároveň neodopierať radosť zo sladkého.

Pick-and-mix: Švédsky cukríkový fenomén

Švédi sa sladkostiam nebránia ani dnes, naopak – od polovice 80. rokov sa stalo mimoriadne populárne tzv. pick-and-mix, teda naberanie cukríkov z desiatok priehradok do vlastného vrecka.

V obchodoch nájdete neuveriteľnú škálu farieb, tvarov a chutí:

• želé
• tvrdé cukríky
• penové dobroty
• čokoládové kúsky
• ale predovšetkým sladké aj slané drievko, typické pre Švédsko

Tento systém výrazne prispel k tomu, že spotreba sladkostí vo Švédsku rástla. Podľa švédskej agentúry sa od 70. rokov zvýšila približne o 60 %.

Ako sú na tom so sladkým Slováci?

Keď porovnáme situáciu so Slovenskom, rozdiel je výrazný. Zatiaľ čo Švédi sú veľkí milovníci cukroviniek, Slováci prijímajú cukor z rôznych zdrojov – nielen zo sladkostí, ale aj zo sladených nápojov, hotových jedál a pečiva.

Podľa údajov Štatistického úradu SR:

• priemerný Slovák spotrebuje približne 30–33 kg cukru ročne,
  (ide o celkový príjem pridaného cukru v strave – nie iba sladkosti).

V porovnaní so Švédmi tak Slováci prijímajú viac než dvojnásobok celkového množstva cukru. Rozdiel je spôsobený najmä tým, že na Slovensku je dlhodobo vysoká spotreba:

• sladených limonád
• sladkých pečív a koláčov
• potravín s pridaným cukrom

Závažné je najmä pitie sladených nápojov

Dostupné štatistiky ukazujú, že na Slovensku sa dlhodobo drží vysoká konzumácia sýtených a sladených nápojov, čo výrazne prispieva k:

• prírastku hmotnosti
• zvýšenému riziku cukrovky 2. typu
• zhoršenej kondícii zubov
• problémom so srdcom

Podľa odporúčaní WHO by pridaný cukor mal tvoriť menej než 10 % denného energetického príjmu. Realita na Slovensku je však často dvojnásobná.

Mohol by švédsky model pomôcť aj Slovákom?

Tradícia lördagsgodis nie je postavená na zákazoch, ale na vedomom nastavení hraníc. Sladkosti zostávajú súčasťou života, no nie sú dostupné každý deň.

Pre slovenské rodiny by to mohlo znamenať:

• menej impulzívneho maškrtenia
• lepšiu kontrolu príjmu cukru
• jednoduchšiu prevenciu zdravotných problémov
• naučenie detí, že sladké je príležitostná odmena, nie každodenný zvyk

Je to malá zmena, ktorá však môže mať pre zdravie veľký význam – najmä ak ju skombinujeme s obmedzením sladených nápojov.

Záver

Švédsky spôsob „sladkostí len v sobotu“ má historické korene v zdravotných odporúčaniach a dodnes funguje ako praktický nástroj, ako držať cukor pod kontrolou.