Turecko dlhodobo patrí medzi krajiny s najvyššou spotrebou čaju na osobu na svete. A hoci čajový rituál prenikol do celej krajiny, jeho pôvodné centrum nájdeme na severovýchode – v provincii Rize, kde čaj nepredstavuje len poľnohospodársku plodinu, ale základ miestnej kultúry.
Región, ktorý čaju praje
Provincia Rize leží medzi strmými svahmi Pontského pohoria a pobrežím Čierneho mora.
Krajina je notoricky daždivá – práve sem spadne jedna z najvyšších ročných zrážok v celom Turecku.
Tieto podmienky vytvárajú ideálne prostredie pre pestovanie čajovníka čínskeho (Camellia sinensis), ktorý sa tu začal vo väčšom rozsahu pestovať od 40. rokov 20. storočia.
Horský život, ktorý pretrval vďaka izolácii
Drsná geografia regiónu spôsobila, že mnohé horské dediny boli dlho ťažko dostupné. Niektoré síce dnes už majú cesty, ale v minulosti fungovala lanovková doprava na prepravu úrody cez rokliny – a v odľahlých osadách sa používa dodnes.
Tradičný spôsob života pretrval aj v komunite Hemšinov, pôvodom arménskeho obyvateľstva. Sú známi svojím krojom aj zvykmi a stále žijú najmä v horských obciach provincie Rize a Artvin.
Drevené domy, ktoré sa držia horských svahov
V mnohých dedinách stoja staré drevené domy, často obklopené čajovými políčkami. Mnohé z nich majú charakteristicky vlhké a zelené okolie, pretože husté dažde podporujú rýchly rast vegetácie. Domy bývajú väčšinou tradičnej konštrukcie a prispôsobené miestnemu prostrediu.
Mosty cez rieku Fırtına – osmanské dedičstvo
Jednou z poznávacích značiek regiónu je osmanský kamenný most Şenyuva, ktorý patrí medzi najznámejšie historické mosty v údolí rieky فırtına (Fırtına).
Most je typický vysokým oblúkom – architektúra, ktorá sa používala preto, aby mosty vydržali časté povodne a divokú vodu v údolí.
Podobných kamenných mostov je v údolí viac ako dvadsať a sú dôležitou súčasťou miestnej histórie.
Mozaika rodinných políčok, nie veľké plantáže
Aj keď existujú veľké štátne aj súkromné spracovateľské závody, samotné čajové polia väčšinou vlastnia miestne rodiny.
Typické je:
- malé rodinné políčko, často na strmom svahu
- ručná práca pri zbere
- istá „chaotická“ rozptýlenosť políčok po krajine
V mestách ako Ardeşen sú čajové polia skutočne roztrúsené aj medzi domami – ide o bežný jav, nie o výnimku.
Borçka Karagöl – príroda na hranici s Gruzínskom
Neďaleko provincie Rize, v Artvine, sa nachádza prírodný park Borçka Karagöl. Vznikol po zosuve pôdy, ktorý prehradil rieku a vytvoril jazero Karagöl.
Park je známy:
- bohatou vegetáciou
- výskytom medveďa hnedého a jeleňov
- obľúbenými turistickými chodníkmi
Je to jedno z najnavštevovanejších prírodných miest v regióne – obľubujú ho domáci aj turisti.
Tradičná ručná výroba čaju
V regióne Rize funguje mnoho malých pestovateľov a rodinných spracovateľov. Príkladom sú farmári, ktorí ručne:
- zbierajú lístky
- sušia ich
- fermentujú
- balia čaj do malých várok
Takáto výroba je náročná, ale jej výsledkom je kvalitný čaj s výrazným charakterom.
Ochutnávky a miestna kuchyňa: muhlama
Návštevníci môžu ochutnať tradičné jedlá regiónu. Jedným z najznámejších je muhlama (alebo „kuymak“) – husté jedlo z kukuričnej múky, masla a syra, ktoré sa podáva horúce a vláčne.
Je súčasťou čajových ochutnávok, pretože patrí k typickým raňajkám v regióne.
Ako sa pripravuje turecký čaj
Tradičný turecký čaj sa pripravuje v dvojitej kanvici – çaydanlık.
Postup:
- V spodnej nádobe sa varí voda.
- V hornej sa lúhuje silný čaj.
- Každý si do pohára naleje kombináciu oboch podľa chuti – silný alebo slabší čaj.
Na vidieku sa niekedy čaj necháva „dozrieť“ na miernom ohni, aj nad uhlíkmi, čo mu dodá jemnú karamelovú vôňu. Dlhé lúhovanie je pre turecký čaj typické.
