Prečo veľryby hrbaté každý rok skladajú nové piesne? Záhada, ktorú veda stále nevie vysvetliť

Bratislavaden.sk - Bývanie, inšpirácie a DIY

Ešte pred niekoľkými desaťročiami sa veľryby hrbaté pohybovali na hranici vyhubenia. Ľudia ich lovili v takom množstve, že celé populácie mizli z oceánov rýchlejšie, než dokázali obnoviť svoje počty. Paradoxne to boli práve ich vlastné hlasy – zvláštne, fascinujúce a emotívne nahrávky ich piesní – ktoré na konci 70. rokov vzbudili po celom svete vlnu záujmu a súcitu. Prispeli k zásadným zmenám v ochrane prírody a napokon k záchrane tohto výnimočného druhu.

Po desaťročiach sa vedci k týmto nahrávkam opäť vracajú, tentoraz v súvislosti s modernými projektmi, ktoré sa pokúšajú pomocou umelej inteligencie pochopiť komunikáciu veľrýb. A jedna otázka zostáva stále otvorená: prečo veľryby hrbaté každoročne skladajú novú pieseň, ktorú spoločne spievajú stovky kilometrov od seba?

Noc na mori, ktorá odhalila hlas oceánu

Príbeh, ktorý stál na začiatku celého výskumu, vznikol počas noci na malej plachetnici v bermudských vodách. Hoci more pôsobilo pokojne, v okolí číhali zradné útesy, ktoré nedovoľovali bezpečný návrat na pevninu. Keď sa zotmelo, loď zostala uväznená v širokom kruhu tmy, obklopená len hviezdami a nekonečným horizontom.

Na palube panoval zvláštny pokoj aj napätie. Aby ticho prerušili, spustili do mora hydrofóny – citlivé podvodné mikrofóny – a pripojili ich k slúchadlám.

A v tom momente sa zdalo, že oceán prehovoril.

Z hĺbok začali stúpať dunivé tóny, akoby sa pod hladinou odohrávala obrovská akustická symfónia. Hlboké vrčanie sa prelínalo s jemnými trilkami, výkriky sa rozplývali vo vodnom stĺpe a prúd zvuku sa vliekol medzi podmorskými stenami ako ozvena v gigantickej katedrále.

Zo samoty na mori sa odrazu stala hudobná sieň plná žijúcich hlasov. Noc, ktorá mala byť pokojná, sa zmenila na koncert veľrýb hrbatých – koncert, ktorý dokázal meniť ľudí aj ich pohľad na oceán.

Čo vlastne predstavuje pieseň veľryby hrbatej?

Neskoršie nahrávky a analýzy ukázali, že tieto zvuky nie sú náhodné. Tvorí ich premyslená štruktúra, ktorá pripomína skutočnú hudobnú kompozíciu.

Charakter piesne

trvá 6 až 30 minút
skladá sa z viacerých tematických častí
jednotlivé témy sa skladajú z fráz
frázy pozostávajú z dvoch až piatich zvukov
celá pieseň sa opakuje neúnavne aj celé hodiny

Zaujímavé je, že ak sa nahrávka zrýchli približne štrnásťkrát, znie prekvapivo podobne ako spev niektorých vtákov. Ukazuje sa tak zvláštna príbuznosť medzi úplne odlišnými živočíšnymi skupinami — nie biologická, ale akustická.

Jedna sezóna – jedna pieseň. O rok neskôr – úplne iná.

Výskum v rôznych oblastiach oceánov odhalil, že všetky veľryby hrbaté v jednej populácii spievajú rovnakú pieseň. Nie sú zosynchronizované, každá spieva vo vlastnom rytme, no melódia je totožná.

Najväčšia záhada však spočíva v tom, že:

každý rok všetky jedince začnú spievať úplne inú pieseň.

A nejde o malé zmeny – ide o dramatickú obmenu celej skladby, podobne ako keď ľudia prejdú z klasickej hudby k modernej. Úpravy prebiehajú postupne počas jednej sezóny a každý jedinec si ich osvojí rovnakou rýchlosťou.

Neexistuje iný známy živočích, ktorý by menil svoju vokálnu kultúru tak rýchlo a súčasne.

Hudobné pravidlá, ktoré si veľryby odovzdávajú

Zaujímavým zistením je, že aj populácie, ktoré spolu neprichádzajú do kontaktu – napríklad v tropických vodách Tichého oceánu a v Atlantiku – majú piesne s podobnou štruktúrou a rovnakým „zákonom vývoja“.

Z toho vyplýva, že veľryby pravdepodobne dedia akýsi súbor pravidiel:

koľko tém má pieseň mať
v akom poradí majú nasledovať
ako sa môžu meniť
ako sa zo starých prvkov vytvárajú nové

Nie je známe, či ide o genetickú výbavu, alebo o kultúrny prenos – teda tradíciu, ktorú si veľryby predávajú medzi generáciami podobne ako ľudské komunity odovzdávajú piesne, jazyky a zvyky.

Veľryby si pamätajú piesne celé mesiace bez spievania

Počas letných mesiacov, keď veľryby migrujú na severné loviská, nespievajú. Sú plne sústredené na kŕmenie a budovanie zásob tuku.

Vedci preto skúmali, či tieto tvory počas niekoľkomesačného ticha zabúdajú pieseň z predošlej sezóny.

Výsledok bol prekvapivý: keď sa na zimoviská vrátia, pokračujú presne tam, kde prestali.

To znamená:

veľryby si uchovávajú zložité zvukové sekvencie v dlhodobej pamäti
pamätajú si aj poradie tém a fráz
počas novej sezóny začnú do známej piesne postupne vkladať nové prvky

A nové prvky spievajú rýchlejšie, pravdepodobne preto, aby ich „odtestovali“ v rámci skupiny.

Celý proces pripomína vývoj ľudského jazyka – skracovanie, kombinovanie, nahrádzanie, postupné opúšťanie starých tvarov.

Spev je len časťou ich komunikácie

Popri piesňach vydávajú veľryby množstvo ďalších zvukov. Nie sú hudobné, ale funkčné:

ostré výkriky
dunivé údery plutvami o hladinu
rezonujúce mrnčanie pri súbojoch
dychové signály pri love
charakteristický zvuk pri tvorbe „bublinovej siete“, ktorá slúži ako účinná pasca na ryby

Každý zvuk má svoj význam a súvisí s konkrétnym typom správania. Spev je teda len jednou z mnohých vrstiev ich komunikácie.

Dráma vyhynutia a záchrany: veľryby sa dokázali vrátiť

Pred priemyselným lovom žili v oceánoch státisíce veľrýb hrbatých. Na začiatku 20. storočia však ich počty klesli takmer na nulu. V 70. rokoch zostávalo približne 7 000 jedincov.

Vďaka celosvetovej ochrane, zákazu lovu a rastúcemu záujmu verejnosti sa populácia začala postupne obnovovať.

Dnes sa odhaduje, že vo svetových oceánoch žije približne 135 000 veľrýb hrbatých – obrovský úspech moderného ochranárstva.

Nová hrozba: turistický ruch

Hoci komerčný lov už nie je problémom, objavila sa nová výzva. Na miestach, kde veľryby zimujú a rozmnožujú sa, sa zhromažďuje čoraz viac turistov. Nevhodné približovanie sa malých lodí môže veľryby rušiť, vystavovať ich stresu alebo im dokonca spôsobiť zranenia.

Preto vznikajú rôzne vzdelávacie a dohliadajúce iniciatívy, ktorých cieľom je chrániť veľryby pred neúmyselným obťažovaním.

Hlas, ktorý putuje vesmírom

Jedným z najkrajších symbolických momentov v dejinách ľudstva je nahrávka veľrybích piesní umiestnená na palube kozmických sond, ktoré smerujú mimo našej slnečnej sústavy. Okrem hudby, pozdravov a prírodných zvukov Zeme nesú aj pieseň veľryby hrbatej – akési akustické posolstvo o rozmanitosti života na našej planéte.

Ak niekedy o milióny rokov narazí na tieto sondy iná civilizácia, možno prvý hlas zo Zeme, ktorý začuje, nebude ľudský. Bude to hlas veľryby.