V južnej časti Šumavy, približne sedem kilometrov juhovýchodne od Vyššieho Brodu, sa nachádza miesto, kde kedysi stávala obec Kapličky. Dnes je to tiché územie obklopené lúkami, rašeliniskami a lesmi, no v minulosti išlo o plnohodnotnú dedinu s dlhými dejinami. Jej zánik je priamo spojený s politickými udalosťami 20. storočia – najmä s povojnovými zmenami a vytvorením prísne stráženého pohraničného pásma.
Kapličky vo videu
Pre lepšiu predstavu o tom, ako miesto vyzerá dnes, existuje krátke video zachytávajúce krajinu po zaniknutej obci. Nájdete ho tu:
Stredoveký pôvod obce
Kapličky boli osídlené už v stredoveku. Prvá písomná zmienka pochádza z 13. storočia a súvisí s významnou Helfenberskou stezkou, obchodnou cestou medzi Čechami a Rakúskom. Práve vďaka tejto trase sa dedina postupne rozvíjala a mala dôležitú hospodársku úlohu v regióne.
V obci sa nachádzali:
- rýchta
- farský kostol
- škola
- hostince
- sklárska dielňa
- hospodárske budovy a obytné domy
Obyvatelia sa živili prevažne prácou v lese, roľníctvom a ťažbou rašeliny. Kapličky boli typickou pohraničnou dedinou so stabilnou komunitou.
Kostol sv. Jána a Pavla – historická dominanta
Najvýraznejšou stavbou obce bol kostol sv. Jána a Pavla. Pôvodne gotický, neskôr prestavaný v 19. storočí do novorománskej podoby. Mal charakteristickú vežu a v obci tvoril nielen duchovné, ale aj spoločenské centrum.
Kostol je historicky doložený v mapách, kronikách aj fotografiách z prelomu 19. a 20. storočia.
Udalosti po roku 1938 a povojnový vývoj
V roku 1938 sa Kapličky v dôsledku Mníchovskej dohody ocitli na území pripojenom k nacistickému Nemecku. Väčšinu obyvateľstva tvorili Nemci, ktorí po vojne podliehali odsunu, podobne ako v mnohých iných obciach československého pohraničia.
Po odsune sa dedina len čiastočne znovu osídlila, no noví obyvatelia tu často neostali dlho. Po vzniku železnej opony sa totiž Kapličky dostali do zakázaného pohraničného pásma, kde bol civilný život výrazne obmedzený. Dedina bola postupne vyľudnená.
Zánik obce a zničenie kostola
Po roku 1950 začali budovy rýchlo chátrať, pretože štát už neumožňoval trvalé bývanie v tomto území. Domy zostali opustené a postupne sa zrútili.
Rozhodnutie o zničení kostola padlo v roku 1959. Kostol sv. Jána a Pavla bol 4. júna 1959 odstrelom zlikvidovaný. Dôvodom nebol havarijný stav, ale skutočnosť, že objekt sa nachádzal v prísne stráženom pásme, kde sa neplánovalo zachovať žiadne stavby.
Tým sa existencia obce definitívne ukončila.
Kapličky dnes: archeologické stopy v krajine
Miesto bývalej obce je dnes voľne prístupné. Návštevník tu môže vidieť:
- základové murivo kostola sv. Jána a Pavla
- zvyšky pôdorysov domov
- kamenné múriky niekdajších dvorov a záhrad
- fragmenty hospodárskych objektov
V lokalite sa nachádzajú aj božie muka, ktoré dnes slúžia ako symbolické zastavenie a orientačný bod pre návštevníkov.
Neďaleko možno nájsť torzo strážnej veže železnej opony – pripomienku toho, že ešte pred niekoľkými desaťročiami išlo o jedno z najprísnejšie strážených miest v krajine.
Miesto, ktoré nezmizlo z pamäti
Hoci Kapličky fyzicky prestali existovať, pre mnohých ľudí majú dôležitý osobný význam. Potomkovia pôvodných obyvateľov sem pravidelne prichádzajú, prinášajú sviečky či drobné pamiatky a udržiavajú spomienku na dedinu, ktorá bola kedysi ich domovom.
Kapličky sa tak stali pripomienkou dramatických dejín československého pohraničia – miestom, kde sa príroda, história a ticho spájajú do silného príbehu, ktorý nezanikol ani po desiatkach rokov.
