Na pyramídovej plošine v egyptskej Gíze prebehlo podrobné geofyzikálne mapovanie, ktoré odhalilo neobvyklý útvar pod povrchom. Radarové merania identifikovali štruktúru, ktorá sa od okolia líši svojím tvarom aj hustotou materiálu. Hoci sa ešte nevie, čo presne predstavuje, ide o vedecky potvrdený nález, ktorý otvára nové otázky o podzemí v okolí Veľkej pyramídy.
Radar odhalil jasne ohraničený útvar
Výskum bol zverejnený v odbornom časopise Archaeological Prospection a využíval georadarové merania aj elektrickú odporovú tomografiu. Technológie fungujú podobne ako „röntgen“ podzemia – do pôdy vysielajú signál a podľa jeho odrazov vytvárajú obraz skrytých štruktúr.
Práve tieto merania ukázali pod povrchom objekt so zalomením pripomínajúcim tvar písmena L. Útvar je jasne odlišný od okolitej horniny, čo naznačuje, že môže ísť o dutinu alebo priestor vyplnený iným materiálom.
Vedci však zdôrazňujú, že radar odhalil len odlišnú geologickú alebo stavebnú anomáliu – nie otvorenú chodbu či komoru.
Prečo je nález významný?
Gízska plošina patrí medzi najpreskúmanejšie archeologické lokality na svete. Napriek tomu dlhé roky zostávalo podložie v jej západnej časti menej prebádané, najmä kvôli ochrane pamiatok a riziku narušenia stability pyramíd.
Nový výskum ukazuje, že aj v tak dôkladne monitorovanej oblasti sa stále môžu skrývať neznáme prvky. Vedci sú však opatrní – zatiaľ nie je možné s istotou tvrdiť, či ide o prirodzený geologický útvar, alebo o priestor vytvorený človekom.
Zatiaľ žiadne dôkazy o tajnej miestnosti či chodbe
Aj keď sa útvar tvarovo líši od okolia, výskumný tím zdôrazňuje, že momentálne neexistujú dôkazy, ktoré by potvrdzovali:
- že štruktúra je súčasťou rozsiahleho systému chodieb
- že má stavebný alebo rituálny účel
- že ide o nový archeologický objav v zmysle komnaty alebo priestoru súvisiaceho s pohrebnými praktikami
V tejto fáze výskumu sú všetky takéto interpretácie iba hypotézami.
Prečo sa nepokračuje okamžitým výkopom?
Ťažká otázka má jednoduchú odpoveď: bezpečnosť pamiatok.
Gízske pyramidy stoja tisícročia a akýkoľvek zásah do podložia by mohol ohroziť ich stabilitu. Preto sa dnes využívajú takmer výlučne neinvazívne metódy — radar, skenovanie, modelovanie a muónová tomografia.
Až keď sa nazbierajú dostatočne presné dáta, môže sa začať diskusia o ďalšom kroku. Tá však býva veľmi opatrná.
Čo bude nasledovať?
Ak ďalšie merania ukážu, že anomália má komplexnejší tvar alebo pokračuje do väčšej hĺbky, môže to viesť k novým hypotézam a detailnejšiemu výskumu. Je však rovnako možné, že sa ukáže, že ide o prirodzenú dutinu alebo nerovnomerné podložie staré tisícky rokov.
Pyramídy tak naďalej dokazujú, že aj napriek desaťročiam výskumu si dokážu uchovať priestor pre nové otázky — aj bez toho, aby zatiaľ poskytli jasné odpovede.
