Výskum za posledné desaťročia potvrdzuje, že vo vodných tokoch po celom svete sa hromadia zvyšky ľudských liekov. Do riečnych ekosystémov sa dostávajú najmä cez odpadové vody, pretože bežné čističky ich nedokážu úplne odstrániť. Tieto látky ovplyvňujú nielen chemické zloženie vody, ale aj správanie a fyziológiu vodných organizmov vrátane rýb.
Ilustračné video o migrácii lososov
Hoci video nie je súčasťou vedeckej štúdie, poskytuje vizuálnu predstavu o tom, aké náročné sú migračné trasy lososov a akým prekážkam v riekach čelia.
Lieky v sladkých vodách sú globálny jav
Medzinárodné výskumy zistili, že v riekach a potokoch sa nachádza viac než 900 rôznych farmaceutických látok — od antidepresív cez analgetiká až po hormóny. Detegované boli na všetkých kontinentoch vrátane oblastí s minimálnym ľudským osídlením. Mozgy rýb obsahujú receptory podobné tým ľudským, čo znamená, že psychotropné lieky môžu ovplyvniť ich nervovú sústavu aj pri veľmi nízkych koncentráciách.
Nová švédska štúdia teraz poskytla detailnejší pohľad na to, ako konkrétne liečivá menia správanie migrujúcich lososov.
Najväčší terénny experiment svojho druhu
Biológ Jack Brand a jeho kolegovia zo Švédskej poľnohospodárskej univerzity uskutočnili rozsiahly experiment, v ktorom:
- implantovali 279 mladým lososom atlantickým kapsuly s pomalým uvoľňovaním dvoch liečiv:
- clobazamu (sedatívum používané pri úzkosti a poruchách spánku),
- tramadolu (opioidné analgetikum),
- následne monitorovali ich 28 km dlhú migráciu riečnym tokom Dal smerom k Baltskému moru,
- pohyb rýb sledovali pomocou rádiových vysielačov.
Terénny experiment bol publikovaný v prestížnom periodiku Science.
Výsledky: sedatívum výrazne zmenilo priebeh migrácie
Výskum preukázal niekoľko kľúčových zistení:
1. Clobazam ovplyvnil rýchlosť migrácie
Lososy vystavené clobazamu prekonávali riečne priehrady a prekážky 2,5-krát až 8-krát rýchlejšie než kontrolná skupina bez liečiv.
2. Vyšší počet jedincov dorazil do mora
Do Baltského mora sa dostal približne dvojnásobný počet rýb, ktoré boli vystavené clobazamu, v porovnaní s lososmi bez farmaceutického zásahu.
3. Tramadol nemal merateľný účinok
Podľa výsledkov štúdie opioidné analgetikum neovplyvnilo migráciu ani správanie rýb spôsobom, ktorý by bol detegovateľný v teréne. Zároveň sa ukázalo, že kombinované podanie tramadolu a clobazamu môže vzájomne znižovať vstrebávanie týchto látok.
Doplňujúce laboratórne zistenia
V kontrolovaných laboratórnych podmienkach vedci pozorovali:
- nižšiu tendenciu združovať sa do húfov u rýb vystavených clobazamu
- zmenené reakcie na prítomnosť predátorov — ryby si udržali väčšie rozostupy aj pri hrozbe, čo odporuje typickému obrannému správaniu
Tieto zmeny sú v súlade s predchádzajúcimi výskumami účinku anxiolytík na ryby.
Neistota ohľadom dlhodobých dôsledkov
Štúdia sledovala lososy len po vstup do Baltského mora. Vedci zatiaľ nevedia:
- či mali takto ovplyvnené ryby vyššie alebo nižšie dlhodobé prežívanie
- ako sa zmenilo ich správanie v mori
- či sa dokázali vrátiť na neresisko, čo je kľúčové pre životný cyklus lososa
To znamená, že krátkodobé výsledky nemožno automaticky interpretovať ako ekologickú výhodu alebo nevýhodu.
Farmaceutické znečistenie a jeho širšie dôsledky
Problém liekov v odpadových vodách nie je nový. Už v roku 2006 kanadská štúdia preukázala, že syntetický estrogén z hormonálnej antikoncepcie viedol k feminizácii samcov rýb a výraznému poklesu lokálnych populácií.
Ďalšie poznatky:
- liečivá sa môžu prenášať v potravnom reťazci z rýb na vtáky alebo z hmyzu na netopiere
- švajčiarsky výskum z roku 2025 potvrdil prekročenie bezpečnostných limitov u 9 z 35 najčastejšie predpisovaných liekov v miestnych tokoch
Riešenia existujú — moderné filtračné technológie či vývoj rýchlejšie degradovateľných liečiv — no ich vysoká cena zatiaľ bráni plošnému nasadeniu.
