Skoro zabudnutá huba s obrovskou antioxidačnou silou. V novembri ju ešte stále môžete zbierať

Keď sa na jeseň prechádzate lesom, možno sa pozeráte len po hríboch či kozákoch a vôbec si nevšimnete hnedé trsy húb rastúce na starých pňoch. Práve tam sa ukrýva nenápadná, ale pozoruhodná huba – podpňovka (Armillaria). Rastie hojne aj v novembri, a hoci ju väčšina hubárov považuje za „obyčajnú“, moderná veda jej pripisuje prekvapivé vlastnosti.

Vedci potvrdili: podpňovky obsahujú látky s antioxidačnou aktivitou

Výskum z roku 2024, ktorý uskutočnili čínski vedci, ukázal, že druh podpňovka hľuznatá (Armillaria gallica) obsahuje polysacharidy s výraznou antioxidačnou aktivitou. V laboratórnych testoch tieto látky dokázali znížiť tvorbu tzv. reaktívnych foriem kyslíka (ROS) – molekúl, ktoré poškodzujú bunky a urýchľujú proces starnutia.

Polysacharidy z podpňovky zároveň chránili bunkové membrány pred oxidačným stresom. Ide však o výsledky z laboratórnych pokusov, nie o potvrdené účinky u ľudí. Napriek tomu výskum naznačuje, že bežné jedlé huby môžu mať výraznejší prínos pre zdravie, než sa kedysi predpokladalo.

Využitie v tradičnej medicíne

Niektoré druhy rodu Armillaria sa po stáročia používali v tradičnej čínskej medicíne – napríklad ako podporný prostriedok pri zápaloch alebo na posilnenie organizmu. Dnešné vedecké dôkazy tieto účinky zatiaľ úplne nepotvrdzujú, no moderná analýza ukazuje, že podpňovky obsahujú bioaktívne zlúčeniny – najmä polysacharidy, fenoly a flavonoidy – ktoré môžu mať antioxidačné a protizápalové účinky.

Ako správne zbierať podpňovky

Podpňovky patria medzi najhojnejšie jesenné huby na Slovensku. Rastú od septembra až do neskorého novembra, najmä na pňoch, koreňoch alebo odumretom dreve listnatých i ihličnatých stromov.

Pri zbere sa riaďte týmito zásadami:

• Zbierajte len mladé plodnice – klobúčiky do 5–7 cm sú krehké, chutné a ľahšie stráviteľné.
• Tŕň (nožičku) je lepšie odrezať a nechať v lese, pretože býva tvrdá a vláknitá.
• Nikdy ich nekonzumujte surové! Surové podpňovky môžu spôsobiť tráviace ťažkosti. Vždy ich varte minimálne 15–20 minút.
• Pozor na zámenu: podpňovky sa môžu zameniť so šupinovkou kostrbatou (Pholiota squarrosa). Tá nie je jedovatá, ale je tuhá a nechutná.

Typickým znakom podpňoviek je medovo hnedý klobúk s drobnými šupinkami a to, že rastú v trsoch na dreve, nie jednotlivo zo zeme.

Ako ich využiť v kuchyni

Podpňovky majú miernu, menej výraznú chuť, no pri varení dokážu krásne nasať arómu korenín a byliniek. Vďaka tuhšej dužine sa nerozpadnú ani po dlhšom dusení, preto sa hodia do gulášov, omáčok, polievok či na nakladanie do octového nálevu.

Tip:
Na podpňovkový guláš huby najprv varte 20 minút v osolenej vode, potom ich sceďte, pridajte k osmaženej cibuli, ochuťte mletou paprikou, paradajkami či trochou kečupu a duste do mäkka. Výsledkom je hustý a výživný pokrm s hlbokou chuťou lesa.

Mladé klobúčiky bez nožičiek môžete aj sterilizovať v octovom náleve – vznikne tak zimná zásoba húb plná chuti a prírodných antioxidantov.

Najväčší živý organizmus na svete? Podpňovka!

Fascinujúce je, že podpňovky netvoria len jednotlivé trsy húb, ale pod zemou vytvárajú rozsiahle podhubie (mycélium) – obrovskú sieť vlákien, ktorá dokáže prepojiť celé lesy.

V americkom štáte Oregon rastie druh podpňovka tmavá (Armillaria ostoyae), ktorej podhubie pokrýva plochu až 965 hektárov – viac ako 1 350 futbalových ihrísk! Tento organizmus sa odhaduje na viac než 2 400 rokov a váži stovky ton. Vedci ho považujú za najväčší a jeden z najstarších živých organizmov na Zemi.

Podobné, hoci menšie kolónie týchto húb nájdeme aj v Európe. Každý trs, ktorý vyrastie na povrchu, je len „plodnicou“ jedného obrovského podzemného organizmu. A zaujímavosťou je, že mycélium podpňoviek v noci jemne svetielkuje – jav sa nazýva bioluminiscencia.

Záver

Podpňovka je huba, ktorú mnoho hubárov prehliada, no zaslúži si oveľa viac pozornosti. Je jedlá, rozšírená, biologicky cenná a podľa modernej vedy obsahuje látky, ktoré môžu pomáhať chrániť bunky pred oxidačným stresom.