Rakovina je diagnóza, ktorej sa väčšina ľudí bojí a o ktorej sa často mlčí. Práve preto by sa o nej malo hovoriť otvorene – najmä o tom, ako jej možno predchádzať. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nedávno upozornila na skupinu potravín, ktoré podľa odborníkov výrazne zvyšujú riziko vzniku rakoviny. A čo je najviac znepokojujúce – mnohé z nich patria k bežnej súčasti jedálnička aj na Slovensku.
Hoci gény zohrávajú úlohu, v nemalej miere o našom zdraví rozhoduje aj životný štýl a strava. Každodenné jedlá, ktoré pokladáme za úplne normálne, môžu v organizme spúšťať procesy, ktoré vedú k poškodeniu buniek a ich následnej premene na rakovinové. Dobrou správou je, že mnohým rizikám sa dá vyhnúť – ak vieme, na čo si dávať pozor.
Spracované mäso: obľúbená klasika, ktorú WHO radí medzi karcinogény
Párky, klobásy, šunka, či plátky anglickej slaniny – pre mnohých neodmysliteľná súčasť raňajok alebo letného grilovania. No práve spracované mäso (teda mäso, ktoré je solené, údené alebo chemicky konzervované) zaradila Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) medzi preukázané karcinogény. Ide o rovnakú kategóriu, v akej sa nachádza tabak či azbest.
Problémom sú dusitany a dusičnany, ktoré sa používajú pri konzervovaní mäsa. Po vstupe do organizmu sa môžu premieňať na zlúčeniny, ktoré poškodzujú DNA buniek a zvyšujú riziko rakoviny hrubého čreva a konečníka. Čím častejšie tieto potraviny jeme, tým väčšiu záťaž pre naše telo predstavujú.
Červené mäso: nemusí byť zakázané, no vyžaduje mieru
Tradičné jedlá ako hovädzí guláš, bravčová pečienka či sviečková patria k slovenskej kuchyni rovnako ako pivo. Napriek tomu WHO upozorňuje, že červené mäso (hovädzie, bravčové, jahňacie) patrí medzi potraviny, ktoré sú „pravdepodobne karcinogénne“.
To však neznamená, že sa ho musíme úplne vzdať. Dôležité je množstvo a spôsob úpravy. Grilovanie či smaženie pri vysokých teplotách vytvára látky, ktoré môžu byť zdraviu škodlivé. Oveľa vhodnejšie je mäso dusiť, variť alebo piecť pri nižšej teplote, a aspoň niekoľkokrát do týždňa ho nahradiť rybami, strukovinami či hydinou.
Akrylamid: skrytý nepriateľ v káve, pečive a hranolkách
Milujete vôňu čerstvo praženej kávy, chrumkavé hranolky alebo dozlatista opečené toasty? Spoločným menovateľom týchto pochúťok je akrylamid – chemická látka, ktorá vzniká pri tepelnej úprave potravín s obsahom škrobu (napríklad zemiaky či obilniny) pri vysokých teplotách.
Podľa Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) je akrylamid genotoxický a karcinogénny, teda môže poškodzovať genetickú informáciu buniek. Najčastejšie sa vyskytuje v káve, sušienkach, pečive alebo zemiakových výrobkoch, ktoré sú prepečené. Riešením je jednoduché pravidlo: nepripaľujte jedlo. Hranolky, chlieb či pečivo pripravujte len do zlatista, nie do tmavohneda. A pri káve siahnite po kvalitnej, šetrne praženej odrode.
Plesne a mykotoxíny: tiché nebezpečenstvo v špajzi
Najväčšie riziká sa často skrývajú tam, kde ich nečakáme. Nevhodne skladované potraviny – najmä orechy, múka, čaje či cestoviny – môžu obsahovať mykotoxíny, teda látky produkované plesňami. Tie patria medzi preukázané ľudské karcinogény.
Podľa odborníkov z Centra zdravia, výživy a potravín sa mykotoxíny objavujú najmä v dovozových potravinách z Ázie. Prevencia je jednoduchá: suché potraviny skladujte v uzavretých nádobách, mimo vlhka a tepla. Ak cítite zatuchnutý alebo plesnivý zápach, potravinu okamžite vyhoďte – nepatrí ani do potravín pre zvieratá.
Alkohol: spoločenský zabijak v elegantnom obale
Pohár vína k večeri či pivo po práci vyzerajú neškodne. WHO však upozorňuje, že alkohol patrí medzi hlavné rizikové faktory vzniku rakoviny. Nejde len o pečeň – alkohol zvyšuje riziko aj pri rakovine prsníka, hltana či hrubého čreva.
V tele sa alkohol mení na acetaldehyd, látku, ktorá priamo poškodzuje DNA. Aj malé denné dávky môžu mať vplyv. Odborníci preto odporúčajú mieru a rozvahu – ženy by nemali prekročiť jeden pohár vína denne, muži maximálne dva. A ideálne je zaradiť aj dni úplnej abstinencie, aby sa telo stihlo zregenerovať.
Ako znížiť riziko a žiť zdravšie?
Znie to možno prísne, no v skutočnosti stačí pár jednoduchých zmien, ktoré môžu mať veľký vplyv na naše zdravie:
- uprednostňujte čerstvé, nespracované potraviny
- pripravujte mäso aj pečivo šetrnejšie – varte, duste, pečte
- dbajte na správne skladovanie potravín a ich čerstvosť
- s alkoholom narábajte ako s občasnou výnimkou, nie každodenným zvykom
Naša strava môže byť liekom, alebo jedom – záleží len na tom, čo si vyberieme. Ak budeme k svojmu telu pristupovať vedome a zodpovedne, znížime riziko civilizačných chorôb vrátane rakoviny. Zdravý životný štýl neznamená asketizmus, ale rovnováhu a rozumnosť – a práve v tom spočíva kľúč k dlhšiemu a kvalitnejšiemu životu.
