Starnutie mozgu je prirodzený proces, no výskumy jasne ukazujú, že jeho rýchlosť nie je pevne daná. To, ako žijeme, čo jeme, ako spíme či ako zvládame stres, sa výrazne odzrkadľuje na tom, ako dobre nám bude mozog fungovať v pokročilejšom veku. Odborné štúdie z posledných rokov potvrdzujú, že určité návyky dokážu podporiť kognitívne funkcie a prispieť k tomu, aby mozog zostal výkonný aj v staršom veku.
Tip pre lepší oddych: meditácia na pokojnejší spánok
Video s jednoduchou, nenáročnou meditáciou, ktorá môže pomôcť navodiť pocit uvoľnenia pred spaním:
1. Kvalitný spánok je základom zdravého mozgu
Spánok je jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré ovplyvňujú fungovanie mozgu. Výskumy ukazujú, že:
- pravidelný a dostatočne dlhý spánok podporuje pamäť, schopnosť učiť sa a sústrediť sa
- narušený spánok alebo krátky spánok z dlhodobého hľadiska zvyšujú riziko kognitívneho úpadku
- počas spánku prebiehajú procesy obnovy nervového systému a regulácie metabolizmu mozgu
Vedci zároveň upozorňujú, že hoci sa často hovorí o „čistení“ mozgu počas spánku, presné mechanizmy týchto procesov sa stále skúmajú. To, čo je však jednoznačne preukázané, je fakt, že ľudia s pravidelným a kvalitným spánkom dosahujú v testoch kognitívnych funkcií lepšie výsledky.
2. Zdravá telesná hmotnosť a pohyb chránia mozog
Ďalším dôležitým faktorom je telesná hmotnosť, najmä nadbytočný tuk v oblasti brucha. Ten je spájaný so zvýšeným zápalom v tele, čo môže mať negatívny vplyv aj na mozgové funkcie.
Vedecké dôkazy ukazujú, že:
- obezita v strednom veku je rizikovým faktorom pre vznik demencie
- pravidelný fyzický pohyb zlepšuje prekrvenie mozgu, podporuje tvorbu nových nervových spojení a môže spomaľovať prirodzené starnutie mozgu
- aktívny životný štýl súvisí s lepšou pamäťou a sústredením
Najväčší benefit má kombinácia aeróbneho pohybu (rýchla chôdza, bicyklovanie) a mierneho posilňovania.
3. Fajčenie výrazne zhoršuje zdravie mozgu
Účinky fajčenia na mozog sú dôkladne zdokumentované:
- nikotín a toxíny z cigariet poškodzujú cievy
- zhoršuje sa prietok krvi mozgom
- dlhodobé fajčenie zvyšuje riziko mŕtvice aj kognitívneho úpadku
Štúdie opakovane potvrdzujú, že bývalí fajčiari, ktorí prestali včas, majú v staršom veku lepšie kognitívne výsledky než ľudia, ktorí fajčia dlhodobo.
4. Chronický stres oslabuje mozgové funkcie
Krátkodobý stres je prirodzená reakcia organizmu. Problém nastáva, keď stres pretrváva dlhodobo. Zvýšené hladiny stresových hormónov môžu v takom prípade poškodzovať štruktúry mozgu dôležité pre pamäť, učenie a reguláciu emócií.
Výskumy potvrdzujú, že:
- chronický stres urýchľuje mentálne vyčerpanie
- dlhodobé pôsobenie stresu môže znižovať objem niektorých mozgových oblastí (napr. hipokampu)
- techniky zvládania stresu – napríklad pravidelné cvičenie, relaxačné techniky či meditácia – podporujú lepšie duševné zdravie aj výkon mozgu
5. Sociálny kontakt podporuje kognitívne zdravie
Sociálna izolácia je jedným z faktorov, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú psychiku a mentálnu výkonnosť. Odborné zdroje ukazujú, že:
- ľudia s obmedzenými sociálnymi väzbami majú vyššie riziko demencie
- pravidelná komunikácia, medziľudská interakcia a spoločné aktivity stimulujú rôzne oblasti mozgu
- sociálna angažovanosť pozitívne vplýva na náladu aj motiváciu
Úplne postačí telefonát s priateľom, spoločná prechádzka alebo aktivita, ktorá vás vytrhne zo stereotypu.
Návyky spolupracujú, nie sú nezávislé
Tieto faktory sa navzájom ovplyvňujú. Človek, ktorý lepšie spí, má viac energie na pohyb. Pravidelný pohyb zlepšuje zvládanie stresu. Sociálne kontakty podporujú psychické zdravie. A to všetko následne prispieva k lepšej kondícii mozgu.
Výskumy sa síce líšia v detailoch, no všeobecná zhoda je jasná:
životný štýl má veľký vplyv na to, ako rýchlo alebo pomaly bude náš mozog starnúť.
