Aj keď to ešte stále nie je v každej domácnosti úplným štandardom, používanie dymových a požiarnych hlásičov je u nás z roka na rok bežnejšie. Mnohí ich vnímajú ako zariadenia, ktoré automaticky ochránia majetok, zdravie aj životy obyvateľov domu. Realita je však o niečo komplikovanejšia. Samotný prístroj nestačí – ak je umiestnený nesprávne, jeho účinnosť dramaticky klesá a môže dôjsť k tomu najhoršiemu.
Ako to vlastne celé funguje?
Prečo správne umiestnenie rozhoduje?
Ak má dymový hlásič spoľahlivo fungovať, musíme rešpektovať niekoľko pravidiel. Ide o technicky pomerne sofistikované zariadenie, no jeho funkčnosť stojí na elementárnych fyzikálnych zákonoch a na dôslednom dodržaní odporúčaní pri montáži.
Hoci je logické, že miesto inštalácie ovplyvňuje rýchlosť detekcie, veľa ľudí túto zásadnú časť úplne podceňuje. Výsledkom môžu byť zbytočné poplachy, omeškané varovanie alebo dokonca úplná nefunkčnosť systému práve vo chvíli, keď ho najviac potrebujeme.
Čo hrozí pri zlom umiestnení senzora?
Ak čidlo skončí tam, kde nemá byť, riskujeme dve situácie:
- Neskorý zásah – dym sa k senzoru nemusí dostať včas, čo môže znamenať stratu cenných minút.
- Neustále plané poplachy – zariadenie bude reagovať na bežné výpary z varenia či na paru, čo vás po čase prinúti hlásič vypnúť alebo ignorovať, a to je mimoriadne nebezpečné.
Miestnosti, ktoré nesmiete vynechať
Dym vždy stúpa nahor a zhromažďuje sa pod stropom. Práve preto sa hlásič montuje na najvyšší bod miestnosti. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú priestory, v ktorých môže človek tvrdo spať a nezaregistruje prvé príznaky požiaru.
Spálňa– absolútna priorita
Počas spánku sa znižuje citlivosť na pachy a dym vás nemusí zobudiť. Preto do spální patrí aspoň jedno čidlo.
Chodby a únikové trasy
Ak sa požiar objaví inde, hlásič v chodbe dokáže signalizovať nebezpečenstvo skôr, než sa dym rozšíri do obytnej časti.
Pozor na kuchyňu a kúpeľňu
Kuchyne a kúpeľne patria medzi najproblematickejšie miesta. Para, výpary z varenia či aerosóly z kozmetiky môžu vyvolávať časté falošné alarmy.
Odborníci odporúčajú:
- udržať minimálny odstup 3 metre od zdroja pary alebo tepla
- myslieť na prúdenie vzduchu – ventilátor či digestor môže dym odfúknuť mimo dosahu senzora
Ak to situácia vyžaduje, je vhodné použiť teplotný hlásič, ktorý nereaguje na dym, ale na prudký nárast teploty.
Schodisko môže rozhodnúť o živote
V poschodových domoch je schodisko jedným z najkritickejších bodov. Dym sa totiž pri požiari šíri vertikálne veľmi rýchlo.
Najbezpečnejšie je:
- umiestniť hlásič do stredu stropu priamo nad schody
- neukladať ho do rohov, kde sa môžu vytvárať tzv. mŕtve zóny, do ktorých sa dym dostáva pomalšie
Pekná estetika miestnosti za túto malú obetu rozhodne stojí – ide predsa o bezpečnosť celej domácnosti.
Podkrovné byty: samostatná kapitola
V podkroví platia mierne odlišné pravidlá. Najvyšší bod, teda hrebeň strechy, často nefunguje ako miesto, kde sa dym prirodzene zhromažďuje.
Odborníci preto odporúčajú:
- neumiestňovať čidlo úplne hore
- inštalovať ho približne 90 centimetrov pod najvyšší bod šikminy
- vyhnúť sa miestam, kde prúdenie vzduchu vytvára stagnáciu
Ak si nie ste istí, je lepšie osloviť profesionála. Nesprávne umiestnený hlásič môže pôsobiť len ako falošný pocit bezpečia.
