Stromy rastúce blízko plota alebo presne na hranici dvoch záhrad bývajú častým dôvodom susedských sporov. Vetvy presahujúce na cudziu stranu, korene poškodzujúce trávnik či spadnuté konáre po búrke – to všetko dokáže narušiť dobré vzťahy. Ako však na to po právnej stránke? Slovenské zákony majú v tejto oblasti jasno, hoci v praxi býva dôležitá aj zdravá komunikácia.
Keď strom suseda zasahuje na váš pozemok
Ak vám do záhrady prerastajú vetvy alebo korene stromu, ktorý rastie na susedovom pozemku, máte právo sa brániť. Podľa § 127 Občianskeho zákonníka je každý vlastník povinný zdržať sa činností, ktoré by nad mieru primeranú pomerom obťažovali iného. Preložené do bežnej reči – susedov strom vám nesmie tieniť, poškodzovať plot či brániť v užívaní vašej nehnuteľnosti.
Zákon síce nehovorí, že musíte suseda najprv oficiálne vyzvať, ale v praxi je to najlepšie riešenie. Napíšte mu krátku správu, pošlite e-mail alebo sa s ním jednoducho porozprávajte. Ak nezasiahne, môžete prečnievajúce vetvy šetrne odstrániť sami – ale len tie časti, ktoré presahujú na váš pozemok.
Zásah by sa mal vykonávať mimo vegetačného obdobia, teda najlepšie na jeseň alebo v zime, aby ste strom zbytočne nepoškodili. Drevo, konáre či korene, ktoré odstránite, zostávajú majetkom vlastníka stromu, preto ich bez jeho súhlasu nemožno ponechať či použiť ako palivo.
Strom priamo na hranici pozemkov
Ak strom vyrastá presne na hranici dvoch pozemkov, situácia sa komplikuje. V takom prípade sa považuje za spoločné vlastníctvo oboch susedov – teda každý z nich má k nemu rovnaké práva a povinnosti. Strom nemožno svojvoľne orezať, presadiť ani vyrúbať, pretože by to mohlo poškodiť majetkové práva druhého vlastníka. Všetky zásahy preto vyžadujú vzájomnú dohodu. Najlepšie je, ak si ju potvrdíte aj písomne – napríklad e-mailom alebo jednoduchou dohodou o údržbe stromu.
Kto platí, ak strom spôsobí škodu?
Častá otázka znie: čo ak strom spadne a poškodí plot, altánok alebo dom? V takom prípade sa posudzuje, v akom stave strom bol a či vlastník zanedbal starostlivosť. Ak bol strom chorý, suchý alebo hnilý a vlastník na to bol upozornený, zodpovedá za vzniknutú škodu. Naopak, ak bol strom zdravý a spadol v dôsledku búrky, vetra či inej vyššej moci, náhrada škody sa väčšinou neuplatní. Ak je strom spoločný (t. j. na hranici pozemkov), náklady na odstránenie a opravu škôd sa zvyčajne delia medzi oboch susedov.
Kedy potrebujete povolenie na výrub stromu
Nie každý strom môžete odstrániť len tak.
Výrub drevín upravuje zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ten hovorí, že povolenie na výrub je potrebné v prípadoch, keď:
- ide o strom s väčším obvodom kmeňa (v praxi sa používa orientačne hodnota nad 80 cm meraná vo výške 130 cm od zeme)
- strom rastie na verejnom priestranstve
- alebo sa nachádza v chránenom území či pri kultúrnej pamiatke
V takýchto prípadoch musíte podať žiadosť o povolenie na výrub na obecnom alebo mestskom úrade. Bežné ovocné stromy v súkromnej záhrade však môžete spravidla vyrúbať bez povolenia, pokiaľ nejde o chránený druh.
Kto má právo na ovocie?
Aj ovocie dokáže vyvolať spory. Ak jablká alebo slivky visia na vetvách, ktoré presahujú k vám, stále patria vlastníkovi stromu. Ak však spadnú na váš pozemok, stávajú sa vaším majetkom a môžete si ich ponechať či spotrebovať. Tento princíp je výslovne uvedený v Občianskom zákonníku.
Dobrý sused nad zlato
Hoci právne predpisy ponúkajú jasné riešenia, v praxi býva najdôležitejšie jedno – komunikácia. Susedské spory o stromy, tiene či korene sa často dajú vyriešiť pokojne, ak sa s druhou stranou rozprávate otvorene a vecne. Zákon síce poskytuje ochranu vašich práv, no dobré vzťahy s ľuďmi, ktorí žijú hneď za plotom, sú často cennejšie ako akýkoľvek paragraf.
Ak vám teda prekážajú konáre zo susedovho stromu alebo premýšľate nad výrubom stromu pri plote, riaďte sa zdravým rozumom a platnou legislatívou. Na Slovensku máte právo chrániť svoj majetok, no zároveň musíte rešpektovať práva druhých. Ak si nie ste istí, obráťte sa na obecný úrad alebo právnika, ktorí vám pomôžu zvoliť správny postup.
