Pod povrchom mnohých svetových miest sa nachádza rozsiahla sieť technických stavieb, historických priestorov, tunelov a zásobníkov. Tieto podzemné systémy často zohrávajú dôležitú úlohu pri odvádzaní vody, ochrane pred povodňami, zabezpečovaní zásobovania alebo slúžia ako archívne, dopravné či únikové priestory. Nasledujúci prehľad opisuje vybrané podzemné objekty a ich skutočné, overené funkcie.
Japonský epický plán na ochranu Tokia pred katastrofami:
Antické inžinierstvo: Rím a Istanbul
Cloaca Maxima v Ríme
- Patrí medzi najstaršie známe kanalizačné systémy na svete.
- Začala sa budovať približne v 6. storočí pred n. l., počas vlády etruskej dynastie, tradične pripisovaná kráľovi Luciovi Tarquiniovi Priskovi.
- Jej účelom bolo odvádzať vodu z močarísk v centre mesta, čím vznikol priestor pre neskoršie Forum Romanum.
- Pôvodné otvorené kanály boli neskôr preklenuté klenbami.
- Systém funguje dodnes v upravenej podobe – moderný Rím niektoré časti doplnil betónovými úsekmi, no pôvodné murivo je stále prítomné.
Cisterna Bazilika (Yerebatan) v Istanbule
- Podzemná cisterna bola dokončená v roku 532 za vlády cisára Justiniána I.
- Slúžila ako zásobník pitnej vody pre palác a časť mesta, najmä pre prípad obliehania.
- Má približne 336 stĺpov, z ktorých mnohé pochádzajú z predchádzajúcich stavieb (recyklácia stavebného materiálu bola v staroveku bežná).
- Jej kapacita je približne 80 000 m³ vody.
- Po dobytí Konštantínopola Osmanskou ríšou sa používala menej často, no nebola úplne zabudnutá – západný svet o nej získal širšie informácie až v 16. storočí.
Moderná podzemná infraštruktúra proti extrémom počasia
G-Cans – podzemný protipovodňový systém pri Tokiu
- Oficiálny názov: Metropolitan Area Outer Underground Discharge Channel.
- Nachádza sa v oblasti Kasukabe, severne od Tokia.
- Budovaný bol v rokoch 1993 – 2006.
- Je určený na odvádzanie prívalových vôd počas silných dažďov a tajfúnov z tokov Naka, Kuramatsu a ďalších vodných ciest.
- Hlavná podzemná komora je dlhá približne 177 metrov a má 59 železobetónových pilierov.
- Turbíny dokážu prečerpávať približne 200 m³ vody za sekundu (t. j. približne 200 ton vody, keďže 1 m³ vody = 1 tona).
RÉSO v Montreale
- Ide o rozsiahlu sieť podzemných tunelov spájanú od roku 1962.
- Prepája stanice metra, obchodné centrá, úrady, hotely a kancelárske budovy.
- Má celkovú dĺžku približne 32 kilometrov.
- Denne ju využívajú desaťtisíce až stovky tisíc ľudí, najmä počas zimy, keď je povrch mesta ovplyvnený extrémnymi mrazmi.
- Systém je technicky aj právne tvorený súkromnými a verejnými priestormi, ktoré sú vzájomne prepojené.
Podzemie studenej vojny: Londýn a Moskva
Londýn – tunely pod Holbornom
- Tunely vznikli počas druhej svetovej vojny ako úkryty pred bombardovaním.
- Po vojne ich využívala britská špeciálna služba SOE a neskôr slúžili telekomunikačnému sektoru.
- Niektoré časti sa v súčasnosti sprístupňujú verejnosti v rámci exkurzií.
- Neexistuje oficiálne potvrdenie, že by tieto priestory priamo inšpirovali Iana Fleminga, no je zdokumentované, že Fleming poznal britské bezpečnostné a technické objekty, keďže pracoval pre námornú rozviedku.
Moskva – Bunkr 703
- Bunkr bol vybudovaný približne v roku 1961.
- Nachádza sa v hĺbke približne 43 metrov.
- Slúžil ako archív Ministerstva zahraničných vecí Sovietskeho zväzu.
- Bol prepojený s metrom chodbami určenými na zabezpečený presun personálu.
- Odborníci sa zhodujú, že jeho konštrukcia bola navrhnutá podľa noriem studenej vojny, a teda jeho odolnosť je viazaná na hrozby tej doby, nie na moderné zbraňové technológie.
Sociálne využitie podzemia: príklad New Yorku
- Newyorské metro je jedným z najväčších dopravných systémov na svete.
- Dlhodobo slúži ako útočisko pre časť ľudí bez domova.
- Počas pandémie COVID-19 počet bežných cestujúcich výrazne klesol, čo spôsobilo zvýšený počet ľudí prežívajúcich v staniciach a vo vlakoch.
- Tento jav je zdokumentovaný verejnými správami aj sociálnymi štúdiami – nejde o nový fenomén, ale v období pandémie bol mimoriadne viditeľný.
