Pod hradným vrchom Várhegy v Budapešti sa ukrýva fascinujúci podzemný systém, ktorý vznikal po tisíce rokov pôsobením prírodných síl. Dnes je známy ako Budavári Labirintus – Labyrint Budínskeho hradu. Ide o spleť jaskýň a tunelov, ktoré v priebehu storočí ľudia rozširovali, spevňovali a využívali na rôzne účely – od skladov cez úkryty až po vojenské priestory.
VIDEO: Pozrite si zábery z labyrintu pod Budínskym hradom
Dielo prírody staré tisícročia
Budapešť stojí na horninách z mäkkého vápenca, ktorý je náchylný na eróziu. Počas státisícov rokov ho rozleptávali termálne pramene, typické pre túto oblasť, a vytvorili pod zemou sieť dutin, chodieb a menších jaskýň.
Tieto priestory sa nachádzajú približne 10 až 16 metrov pod povrchom hradného vrchu. Prírodné jaskyne sa stali základom systému, ktorý ľudia neskôr upravili podľa svojich potrieb – niektoré časti vytesali, iné vymurovali.
Najstaršie stopy človeka
Archeologické výskumy preukázali, že ľudia poznali tieto jaskyne už v praveku. Našli sa tu zvyšky ohnísk, kamenné nástroje a úlomky kostí, čo naznačuje, že podzemné priestory mohli slúžiť ako dočasné útočisko.
Presný druh pravekého človeka, ktorý tu žil, však nie je úplne istý. Niektorí vedci predpokladajú, že mohlo ísť o raného človeka druhu Homo erectus, no tieto nálezy neumožňujú jednoznačné potvrdenie. Isté však je, že tunajšie jaskyne poskytovali teplo a bezpečie pred nepriazňou počasia i predátormi.
Úkryt počas stredoveku
Počas tatárskeho vpádu v 13. storočí sa uhorský kráľ Béla IV. rozhodol presunúť svoje sídlo na budínsky vrch a dal postaviť nový hrad. Podzemné priestory pod ním sa začali používať ako sklepy, zásobárne potravín a vín, no zároveň aj ako úkryt pre obyvateľov počas vojenských konfliktov.
Tento spôsob využitia sa zachoval celé stáročia – tunely sa neustále rozširovali a v čase ohrozenia mesta predstavovali prirodzené útočisko.
Legendy, ktoré prežili stáročia
S Budínskym podzemím sa spája množstvo príbehov, ktoré sú však súčasťou miestneho folklóru, nie overených dejín.
Najznámejšia legenda hovorí, že v týchto chodbách bol väznený valašský knieža Vlad III. Tepeš, známy ako Drakula. Historici však upozorňujú, že neexistuje žiadny dôkaz, že by bol skutočne zadržiavaný práve tu. Je možné, že bol krátko väznený v Budíne, ale miesto jeho väzenia nie je známe.
Ďalšia legenda pochádza z obdobia osmanskej okupácie po roku 1541, keď Turci ovládli Budín. Podľa povestí mali mať v podzemí ukrytý harém a poklady, ktoré nestihli odviezť pri ústupe. Ani tieto tvrdenia sa nikdy nepotvrdili, no dodnes patria k populárnym turistickým rozprávaniam.
Od zabudnutia k objaveniu
Po vyhnaní Turkov sa Budín dostal pod vládu Habsburgovcov a mesto sa začalo rýchlo meniť. Hradný areál bol viackrát prestavaný a na podzemné priestory sa časom zabudlo.
Až v 20. storočí začali geológovia a archeológovia s podrobným prieskumom. Zistili, že systém jaskýň a tunelov je oveľa rozsiahlejší, než sa predpokladalo – niektoré chodby sú dlhé desiatky metrov, iné vedú až pod okolitú zástavbu.
V roku 1930 bol Budavári Labirintus prvýkrát sprístupnený verejnosti. Návštevníci si tak mohli prezrieť nielen prírodné jaskyne, ale aj časti, ktoré vznikli zásahom človeka.
Podzemné mesto dneška
Dnes patrí Budavári Labirintus k najzaujímavejším historickým lokalitám Budapešti. Niektoré časti sú prístupné počas komentovaných prehliadok, kde sa návštevníci môžu dozvedieť viac o geológii, histórii aj archeologických objavoch.
Podzemie pod Budínskym hradom je len malou časťou obrovského systému jaskýň, ktoré sa nachádzajú pod celou Budapešťou. Odhaduje sa, že v metropole sa nachádza viac než 200 známych jaskýň a dutín, ktoré vznikli vďaka pôsobeniu teplých prameňov.
História, ktorá žije pod nohami
Budavári Labirintus nie je len turistickou atrakciou – je to živý dôkaz o tom, ako sa prírodné procesy a ľudská história navzájom prepletajú. Z pôvodných jaskýň sa stal priestor, ktorý po stáročia poskytoval ochranu, slúžil ako sklad i ako svedok významných udalostí dejín Uhorska.
Podzemie Budapešti tak dodnes pripomína, že veľké dejiny sa často odohrávajú nielen na povrchu, ale aj hlboko pod ním.
