Mnohí starší ľudia na Slovensku aj v Česku majú k bankám stále obmedzenú dôveru. Kým mladšie generácie už roky využívajú elektronické platby a internetové bankovníctvo, časť seniorov stále uprednostňuje hotovosť – jednoducho preto, že ju považujú za istejšiu.
Lenže odkladať peniaze doma „pre istotu“ nie je vždy bezpečné riešenie. To, čo má chrániť, sa v praxi často mení na riziko.
Prečo majú seniori nedôveru voči bankám
Staršia generácia si ešte pamätá časy, keď menové reformy, inflácia a bankové krachy dokázali pripraviť ľudí o celoživotné úspory. Preto sa mnohí naučili spoliehať len na seba a držať hotovosť doma – v obálke, krabičke, zásuvke alebo pod matracom.
Podľa prieskumov z viacerých európskych krajín si menšia, ale stále významná skupina seniorov uchováva časť úspor doma, najmä pre pocit nezávislosti a rýchleho prístupu k hotovosti. Nie sú to nevyhnutne veľké sumy, ale skôr „rezerva pre prípad núdze“.
Skrýše, o ktorých rodina často netuší
Mnoho seniorov peniaze odkladá bez vedomia blízkych. Bežné miesta sú vankúše, kuchynské šuplíky, obálky medzi knihami alebo krabičky v skrini. Na prvý pohľad ide o praktické riešenie, no pri nečakaných udalostiach sa môže obrátiť proti nim.
- Pri vlámaní býva hotovosť najľahšia korisť – zlodeji presne vedia, kde hľadať.
- Pri požiari peniaze jednoducho zhorí.
- A niekedy sa stáva, že senior zabudne, kam úspory ukryl, alebo o ich existencii pozostalí vôbec netušia.
Podľa skúseností polície aj hasičov sa takéto prípady objavujú pravidelne.
Keď do hry vstúpi choroba alebo staroba
So starnutím sa prirodzene mení správanie a spôsob rozhodovania. U ľudí s počínajúcou demenciou alebo Alzheimerovou chorobou sa často objavuje zvýšená podozrievavosť a zábudlivosť. Mnohí majú potrebu schovávať cennosti na „tajné miesta“, ktoré si neskôr nepamätajú.
Výsledkom býva stres, hľadanie po celom byte a pocit ohrozenia. Rodina sa tak dostáva do nepríjemných situácií, keď nevie, či peniaze zmizli, alebo sú len „príliš dobre ukryté“.
Podvody a zneužívanie dôvery sú čoraz častejšie
V posledných rokoch pribúda aj telefonických a internetových podvodov, ktoré cielia priamo na seniorov.
Podvodníci sa vydávajú za príbuzných v núdzi, pracovníkov bánk či dokonca policajtov a vylákajú peniaze pod rôznymi zámienkami.
Podľa údajov Polície Slovenskej republiky prišli seniori len za posledné roky o milióny eur, pričom väčšina prípadov má rovnaký scenár – telefonát s naliehavou prosbou o peniaze alebo o „ochranu účtu“.
Podobné štatistiky potvrdzujú aj európske úrady: podľa správy sú starší ľudia jednou z najohrozenejších skupín v online priestore.
Ako ochrániť svoje úspory?
Nie je hanba, ak senior nechce mať všetko v banke – dôležité je nájsť rozumný kompromis medzi istotou a bezpečím.
- Používať bankový účet aspoň na časť úspor. Vklady v bankách sú v EÚ chránené do výšky 100 000 eur.
- Dohodnúť sa s rodinou alebo dôveryhodnou osobou, kto má v prípade núdze prístup k účtu.
- Viesť si jednoduchý prehľad o financiách – napríklad v zápisníku.
- Nikomu neoznamovať, koľko hotovosti je doma.
- Neotvárať dvere a nereagovať na telefonáty od neznámych osôb.
Ak má senior pocit, že ho niekto kontaktoval s podozrivou ponukou, je najlepšie poradiť sa s rodinou alebo priamo s políciou.
Peniaze doma nie sú istota
Hotovosť schovaná v zásuvke môže pôsobiť ako symbol istoty, no v skutočnosti ide o najrizikovejší spôsob uchovávania peňazí.
Kradnú, horia, strácajú sa a môžu byť zneužité. Moderné bankové systémy ponúkajú oveľa vyššiu ochranu a jednoduché riešenia aj pre seniorov – napríklad základné účty bez poplatkov alebo jednoduché karty pre výber hotovosti.
Skutočné bezpečie prináša dôvera, nie tajná skrýša
Finančná bezpečnosť seniorov nezávisí len od toho, kde majú peniaze, ale ako o nich uvažujú a s kým sa o nich rozprávajú.
Ak rodina pomáha, komunikuje a pravidelne sleduje, čo sa deje, riziko podvodov aj straty úspor klesá na minimum.
Nie tajná obálka v šuplíku, ale otvorená komunikácia, prevencia a vzájomná dôvera sú dnes tým najlepším spôsobom, ako ochrániť peniaze aj pokoj na duši.
