Bedle patria k najznámejším jesenným hubám. Vynikajú svojím elegantným vzhľadom – vysokou štíhlou nohou a veľkým klobúkom so šupinkami – a mnohí hubári ich obľubujú aj pre ich jemnú chuť. Hoci sú niektoré druhy bedlí bezpečné a chutné, existujú aj také, ktoré môžu vyvolať nepríjemné tráviace ťažkosti. Preto je dôležité poznať ich rozdiely a nebrať zber na ľahkú váhu.
Video: Na čo si dať pozor pri zbere bedlí
Pozrite si krátke video, ktoré pripomína kľúčové znaky a riziká pri rozlišovaní bedlí:
Bedľa vysoká – klasika, ktorú hubári milujú
Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je najznámejší a najvyhľadávanejší druh. Rastie najmä na lúkach, okrajoch lesov a svetlých miestach. Jej klobúk môže mať až 30–40 cm v priemere, je svetlohnedý s tmavším stredom a pokrytý výraznými šupinami.
Noha je dlhá, tenká, s hnedkastým vzorovaním a má voľne posuvný prstenec, čo je jeden z najspoľahlivejších rozlišovacích znakov.
Po narezaní dužina zostáva biela, nemení farbu a má príjemnú hubovú vôňu. Ide o jedlú hubu výbornej chuti, ktorá je vhodná na vyprážanie, pečenie či sušenie.
Bedľa červenejúca – pozor na citlivejšie žalúdky
Druhým, často zamieňaným druhom je bedľa červenejúca (Chlorophyllum rhacodes). Na pohľad je podobná bedli vysokej, no existuje niekoľko zásadných rozdielov. Je menšia, jej noha je hladšia a bez hnedého vzoru, a prstenec je tenší a menej pohyblivý.
Najvýraznejší znak sa objaví po poranení – dužina rýchlo zmení farbu do oranžova až červenohneda.
Kedysi sa bedľa červenejúca považovala za jedlú, no dnes mykológovia upozorňujú, že u niektorých ľudí môže spôsobiť nevoľnosť, bolesti brucha a hnačku. Tieto reakcie sú individuálne – u väčšiny ľudí nespôsobuje vážnejšie problémy, no citlivejším osobám sa jej konzumácia neodporúča.
Bedľa záhradná – nebezpečný dvojník
Ešte väčšiu opatrnosť si zaslúži bedľa záhradná (Chlorophyllum brunneum). Tento druh sa vyskytuje hlavne v záhradách, parkoch, na kompostoch alebo v blízkosti ľudských obydlí. Na prvý pohľad pripomína bedľu vysokú, no jej dužina po reze zčervená a na spodku nohy má guľovitú hlízu s vrúbkami.
Na rozdiel od bedle vysokej má prstenec pevne prirastený a noha je kratšia a hrubšia.
Táto huba je nejedlá a u niektorých ľudí môže vyvolať silné tráviace ťažkosti – zvracanie, hnačku, kŕče. Smrteľné otravy neboli zaznamenané, ale konzumácia sa v žiadnom prípade neodporúča.
Ako spoľahlivo rozoznať jedlú bedľu od nejedlých druhov
Rozlišovanie bedlí sa môže zdať zložité, no existujú praktické znaky, podľa ktorých ich spoznáte:
Farba dužiny po poranení:
- Bedľa vysoká zostáva biela.
- Bedľa červenejúca a záhradná menia farbu do oranžova až červenohneda.
Prstenec:
- U bedle vysokej sa dá po nohe ľahko posúvať.
- U nejedlých druhov býva pevne prirastený.
Prostredie rastu:
- Bedľa vysoká rastie na lúkach a svetlých miestach v lese.
- Nejedlé druhy sa objavujú najmä v záhradách, parkoch a kompostoch.
Vôňa:
- Jedlá bedľa vonia príjemne po hubách.
- Nejedlé druhy môžu mať mierne horkastý alebo zatuchnutý zápach.
Bezpečnosť na prvom mieste
Aj skúsený hubár môže občas zaváhať. Ak si nie ste istí druhom, hubu radšej nechajte v lese. Nespoliehajte sa len na jeden znak – správne určenie vyžaduje pozorovať vzhľad, farbu, vôňu, prostredie aj tvar prstenca.
Ak máte pochybnosti, môžete sa obrátiť na mykológa alebo skúseného hubára – často vám ochotne poradia podľa fotografie či osobnej ukážky.
Bedľa vysoká patrí medzi najlepšie a najbezpečnejšie jedlé huby, no ľahko si ju možno pomýliť s príbuznými druhmi. Bedľa červenejúca síce nie je prudko jedovatá, ale môže spôsobovať tráviace ťažkosti, a bedľa záhradná je vyslovene nejedlá.
Preto platí zlaté pravidlo hubárstva:
Ak si nie ste istí, hubu nezbierajte.
