Archeologický tím pôsobiaci na ostrove Sulawesi ohlásil objav, ktorý zásadne rozširuje naše poznatky o najstaršom umeleckom prejave ľudstva. V jaskyni Liang Metanduno na ostrove Muna sa podarilo identifikovať otlačok ruky vytvorený pomocou červeného pigmentu, ktorého vek bol určený na minimálne 67 800 rokov. Doteraz ide o najstarší známy príklad jaskynného umenia, aký bol kdekoľvek na svete spoľahlivo datovaný.
Najstaršie nástenné maľby sveta sú senzáciou
Prekonané doterajšie rekordy
Až donedávna sa za najstaršie preukázateľné jaskynné maľby považovali kresby na Borneu (cca 51 000 rokov) a viacero malieb zo Sulawesi (45 500 – 48 000 rokov). Objav na ostrove Muna však tieto dátumy jednoznačne prekonal.
Hoci existujú aj staršie stopy po ľudskej činnosti v jaskyniach, napríklad odtlačky prstov neandertálcov vo Francúzsku staré približne 57 000 rokov, pri tých nie je isté, či predstavovali vedomý umelecký zámer. Otlačok ruky z indonézskej jaskyne však do kategórie umeleckého prejavu zapadá úplne jednoznačne.
Ako bol vek kresby určený?
Vedci použili metódu uran-tóriového datovania tenkých vrstiev vápenca, ktoré sa vytvorili nad a pod pigmentom. Tento prístup umožňuje s veľkou presnosťou stanoviť minimálny vek maľby. V prípade najstaršieho otlačku ruky ukázalo datovanie hranicu 67 800 rokov, ďalší otlačok v rovnakej jaskyni má minimálne 60 900 rokov.
Kto kresby vytvoril?
Dnes ešte nie je možné s istotou povedať, ktorý ľudský druh za otlačkami stojí. Najpravdepodobnejším tvorcom sú raní Homo sapiens, pretože v tom období už podľa súčasných poznatkov žili v juhovýchodnej Ázii. Neexistujú však priame dôkazy (napr. kosterné nálezy z rovnakej vrstvy), ktoré by to potvrdili na 100 %.
Zúžené končeky prstov – fakt či interpretácia?
Pri najstaršom otlačku ruky si vedci všimli, že pigment bol v oblasti prstov jemne rozmazaný. Nie je však vedecky dokázané, čo tento efekt znamenal, ani či mal symbolický význam. Ide zatiaľ len o hypotézu, ktorú nemožno overiť, preto v tejto faktickej verzii zostáva uvedený iba opis pozorovaného stavu, bez interpretácie:
- Fakt: končeky prstov na otlačku sú výraznejšie zúžené.
- Nepotvrdené: či to malo predstavovať zvieracie drápy alebo niečo symbolizovať.
Význam pre dejiny migrácie
Objav poskytuje dôležitý dôkaz o veľmi skorom osídlení oblasti modernými ľuďmi. Predpokladá sa, že Homo sapiens sa na Sulawesi dostali v rámci migrácie z pevninskej Ázie smerom k pravekému kontinentu Sahul (dnešná Austrália a Nová Guinea).
Datovanie umenia z ostrova Muna podporuje model, podľa ktorého mohli moderní ľudia prejsť juhovýchodnou Áziou cez severnú trasu – z Bornea na Sulawesi a ďalej smerom k Papue. Táto trasa je jednou z najpravdepodobnejších hypotéz o osídlení Sahulu. Zároveň však platí, že vedci nevylučujú ani ďalšie migrácie cez iné ostrovy — podrobnosti o presnej trase zostávajú predmetom aktívneho výskumu.
Nové objavy potvrdzujú, že indonézske ostrovy majú obrovský archeologický potenciál. Výskumné tímy plánujú pokračovať v prieskume ďalších jaskýň, keďže región môže ukrývať ešte staršie alebo doteraz nezdokumentované diela, ktoré nám pomôžu lepšie pochopiť, ako a kedy sa naši predkovia usadili v tejto časti sveta.
