To, že veľký mozog automaticky znamená vyššiu inteligenciu, je rozšírený, ale nie vždy presný predpoklad. Aktuálny výskum ukazuje, že u psov je situácia oveľa zložitejšia. Porovnania naprieč stovkami plemien naznačujú, že pracovné plemená môžu mať v pomere k veľkosti tela menší mozog, no zároveň disponujú vlastnosťami, ktoré si vyžadujú vysokú mieru učenia a disciplíny.
Video: ukážka práce pasteveckých psov
Štúdia sa zaoberala plemenami rôznych typov, vrátane tých, ktoré tradične plnili pasúce a riadiace úlohy. Práca takýchto psov je často používaná ako ilustrácia vysokého stupňa koordinácie, rýchlych reakcií a schopnosti sústrediť sa na človeka.
Video ukážka práce pasteveckých psov:
Ako výskum prebiehal
Vedci analyzovali údaje od 1 682 psov patriacich k 172 plemenám. Porovnávali tieto parametre:
- veľkosť telesnej hmotnosti
- objem lebky, ktorý slúži ako odhad objemu mozgu
- tvar hlavy
- historické využitie jednotlivých plemien
- a typické behaviorálne vlastnosti zaznamenané v štandardizovaných databázach
Cieľom bolo zistiť, či sa jednotlivé skupiny psov systematicky líšia v relatívnej veľkosti mozgu a či tieto rozdiely nejako súvisia s typickým správaním a úlohami, na ktoré boli psy šľachtené.
Prečo majú pracovné psy menší mozog?
Výsledky ukázali, že pracovné plemená majú v pomere k veľkosti tela najmenší mozog. Ide o psy, ktoré boli po stáročia šľachtené na presné plnenie pokynov, sústredenie, spoluprácu s človekom a výkon fyzicky či mentálne náročných úloh.
Dôležité je zdôrazniť, že štúdia nehovorí, že menší mozog spôsobuje vyššiu inteligenciu. Skôr naznačuje, že dlhodobé šľachtenie mohlo viesť k „kompaktnejšej“ mozgovnej štruktúre, ktorá je stále dostatočne efektívna na vykonávanie zložitých úloh. Ide o interpretáciu, ktorá vyplýva zo známych evolučných procesov pri domestikovaných zvieratách, no autori ju neoznačujú za definitívny dôkaz.
Malé spoločenské psy: väčší mozog, ale iný typ správania
Na opačnom konci spektra stoja miniatúrne spoločenské plemená, ktoré majú vzhľadom na svoju telesnú veľkosť relatívne väčší mozog. Tento rozdiel môže súvisieť s tým, že extrémne malé telo nie je možné zmenšiť proporčne rovnako ako mozog.
Behaviorálne údaje ukázali, že tieto plemená:
- častejšie reagujú citlivo na odlúčenie od majiteľa
- majú sklon k bojazlivosti alebo rýchlej aktivácii pri podnetoch
- a ich výcvik môže byť náročnejší, pretože rýchlo prechádzajú do emocionálnych reakcií
Tieto prejavy však nie sú známkou nižšej inteligencie, skôr odrážajú to, akým spôsobom boli plemená šľachtené. Šľachtenie na spoločenskosť a jemnejšiu povahu viedlo k inému profilu správania než u pracovných psov.
Záver, ktorý štúdia skutočne prináša
Výskum ukazuje, že:
- Relatívna veľkosť mozgu u psov sa výrazne líši podľa plemena.
- Tieto rozdiely súvisia s tým, ako človek plemená formoval – či už do pracovnej, loveckej alebo spoločenskej úlohy.
- Veľkosť mozgu nie je priamym ukazovateľom inteligencie, najmä nie v rámci jedného druhu, ktorý bol tak intenzívne šľachtený ako pes.
Inteligencia psa je výsledkom kombinácie genetických predispozícií, výcviku, prostredia a interakcie s majiteľom. Veľkosť mozgu predstavuje iba jeden z mnohých faktorov, pričom sama osebe nedokáže spoľahlivo určiť, či bude pes ľahko trénovateľný alebo ako bude reagovať na zložité úlohy.
Zistenia zo štúdie môžu pôsobiť prekvapivo, no cieľom nie je rozdeliť plemená na „múdrejšie“ a „menej múdre“. Skutočná pointa je tá, že u psov sa veľkosť mozgu neprejavuje rovnakým spôsobom ako pri porovnávaní rôznych živočíšnych druhov. Domestikácia, šľachtenie a špecializované úlohy formovali mozog psov iným spôsobom, než aký pozorujeme vo voľnej prírode.
