Kým Dunaj si drží prvenstvo ako najdlhšia európska rieka, na Slovensku má dominantné postavenie iný vodný gigant – Váh. Jeho „kolískou“ sú rozľahlé končiny Tatier, odkiaľ sa vydáva na svoju dlhú cestu až ku Komárnu, kde sa napokon spojí s Dunajom. V rámci nášho česko-slovenského putovania si tentoraz priblížime túto výnimočnú rieku, ktorá je pre Slovensko rovnakým symbolom, ako pre Česko Vltava.
Pozrite si aj video: Vodná elektráreň Čierny Váh
Rieka, ktorá nepramení – a predsa žije
Váh je výnimočný už svojím zrodom. Na rozdiel od väčšiny riek totiž nemá konkrétne miesto, kde by vyvieral. Jeho „narodenie“ prebieha v momente, keď sa pod Kráľovou Lehotou spoja dve horské riečky – Biela a Čierna. Odtiaľ začína svoj 403 kilometrov dlhý príbeh, ktorý ho vedie cez štyri slovenské kraje: Žilinský, Trenčiansky, Trnavský a Nitriansky.
Napriek tomu, že ide o technický fakt, s jeho vznikom sa spája aj krásna legenda, ktorá priam láka na rozprávanie pri táboráku.
Legenda o láske dvoch hôr
Podľa starej tatranskej povesti sa jeden majestátny štít vo Vysokých Tatrách zamiloval do krásnej hory v Nízkych Tatrách. A láska to bola obojstranná – aj ona sa túžila priblížiť k nemu. Stáli však proti nim skaly, hlboké doliny aj vzdialenosť, ktorá sa nedala prekonať. Ich city preto putovali iba cez vietor, oblohu a slnečné lúče.
Hovorí sa, že sila tejto neuskutočniteľnej lásky bola taká veľká, až sa Kriváň jemne naklonil smerom ku Kráľovej holi. A keďže ani láska nedokáže premiestniť celé hory, príroda si našla vlastný spôsob, ako ich spojiť. Z ich útrob vraj vytryskla voda – najprv ako dva samostatné horské toky, ktoré sa napokon spojili do jednej rieky. Tak vznikol Váh.
Kde sa stretáva Biela a Čierna voda
Čierny Váh – rieka zo srdca Kráľovej hole
Čierny Váh pramení vysoko v Nízkych Tatrách, priamo pod Kráľovou hoľou, ktorá je známa ako „matka slovenských riek“. Práve z jej masívu vyvierajú hneď štyri významné toky: Čierny Váh, Hron, Hornád a Hnilec.
Pri svojej púti sa Čierny Váh prebíja hustými lesmi aj horskými dolinami až k veľkolepej vodnej nádrži, na ktorej stojí najvýkonnejšia prečerpávacia elektráreň na Slovensku. Od nej je to už len kúsok k prvým obciam v údolí.
Biely Váh – voda spod Kriváňa
Biely Váh má svoj pôvod vo Vysokých Tatrách, presne tak, ako to opisuje legenda – pod mohutným Kriváňom. Pri Liptovskom Mikuláši sa nachádza známy slalomový areál, ktorý hostil množstvo svetových pretekov vo vodnom slalome. Na svojej trase míňa horské obce a vytvára prvé úseky vhodné pre vodákov, ktorí tu obdivujú unikátnu tatranskú scenériu.
Tam, kde sa tieto dve riečky stretnú, začína Váh svoju dlhú cestu na juh.
Od Liptova až po Žilinu – krajina, ktorú formovala voda
Kým sa Váh definitívne stočí smerom na juh, preteká jednou z najkrajších oblastí na Slovensku – Liptovom. Tu tvorí nielen dôležitý prírodný prvok, ale aj výrazný kultúrny symbol.
Liptovská Mara – miesto, kde zmizli obce
Po tom, čo Váh pretečie Liptovským Hrádkom a prijme vodu z rieky Belá, smeruje do Liptovského Mikuláša a k rozľahlej Liptovskej Mare. Polder vznikol v rokoch 1965 – 1975, no jeho výstavba radikálne zmenila tvár Liptova – pod vodou skončila stará železnica, cesta 1. triedy aj trinásť obcí.
Dnes je však oblasť jedným z najnavštevovanejších rekreačných regiónov na Slovensku. Okrem jazera tu nájdete Tatralandiu, kontaktnú zoo či možnosti na množstvo vodných športov. V blízkej Bešeňovej sa zasa oddychuje v termálnom parku.
Krása úzkych meandrov pred Žilinou
Pred vstupom do Žiliny Váh preteká dvoma mimoriadne fotogenickými meandrami – Krivým meandrom a Domašínskym meandrom, ktorý je národnou prírodnou pamiatkou. Celá oblasť leží v Malofatranskom krasovom území s množstvom turistických trás a výhľadov. Hneď za ohybom rieky sa otvára výhľad na majestátny hrad Strečno.
Od Trenčína až po Dunaj – cesta cez kúpele aj vinice
Za Žilinou sa Váh postupne dostáva do nížin, kde ho lemujú Podmanínska pahorkatina, Trenčianske vrchoviny a Biele Karpaty. Táto oblasť je známa nielen horami, ale aj kúpeľnými mestami a starobylými pamiatkami.
Trenčín – jedno z najstarších miest Slovenska
Trenčín, len pár kilometrov od českých hraníc, patrí medzi najstaršie mestá u nás. Nad mestom sa týči Trenčiansky hrad, ktorého história siaha až do 11. storočia. Práve cez túto oblasť vedie úsek, kde Váh kopíruje trasu diaľnice smerom na Hlohovec.
Beckov, Piešťany, Hlohovec…
Na svojej ceste míňa Váh ruiny hradu Beckov, potom prúdi do Piešťan – najslávnejších kúpeľov západného Slovenska, ktoré majú tradíciu už od 18. storočia.
Za Piešťanmi prichádza k Hlohovcu, kde sa začína Dolnovážska niva so spleťou meandrov a mŕtvych ramien. Práve tu človek najviac zasahoval do jeho toku, no vodácka trasa ostáva naďalej veľmi atraktívna – nechýbajú malé pereje ani pokojné hladiny.
Svoj dlhý príbeh Váh ukončuje pri Komárne, kde sa na juhu Slovenska vlieva do Dunaja. V tomto bode prestáva byť samostatnou riekou a stáva sa súčasťou jedného z najmohutnejších európskych tokov.
