Na južnej Morave sa v roku 2021 podarilo objaviť unikátny archeologický nález: kompaktný súbor kamenných čepelí, ktorý pochádza z obdobia približne pred 30 000 rokmi. Analýzy preukázali, že ide o mimoriadne dobre zachovaný súbor nástrojov pochádzajúci z jedného časového momentu, nie z vrstvy vytvorenej postupným hromadením materiálu.
Ako k objavu došlo?
V lokalite Milovice IV pod Pavlovskými vrchmi prebiehal záchranný archeologický výskum, pri ktorom odborníci narazili na malú skupinu kamenných artefaktov uložených v jednej vrstve. Kamene neboli rozptýlené náhodne — ich usporiadanie naznačovalo, že pôvodne mohli byť uložené v nejakom mäkkom obale, ktorý sa však nezachoval.
Tím z Archeologického ústavu AV ČR a viacerých moravských univerzít vykonal detailnú technologickú a funkčnú analýzu. Ich výsledky boli publikované v roku 2024 v odbornej literatúre, kde nález označili ako pravdepodobnú osobnú súpravu nástrojov používanú lovcom-zberačom z obdobia mladého paleolitu.
Čo presne súprava obsahovala
Archeológovia identifikovali 29 kamenných artefaktov, medzi ktorými sa nachádzali:
- fragmenty hrotov
- úzke čepele typu mikrogravetta
- malé čepielky vhodné na rezanie, škrabanie a vŕtanie
- kúsky vzniknuté pri opravách alebo úpravách starších nástrojov
Hoci sa nedá s absolútnou istotou určiť, či všetky nástroje používal jediný človek, odborníci sa zhodujú, že ide o jednorazovo uložený súbor, ktorý vznikol počas veľmi krátkeho časového úseku. Práve to z neho robí výnimočný nález.
Stopy používania potvrdili funkciu nástrojov
Mikroskopické analýzy preukázali, že niektoré nástroje niesli opotrebovanie typické pre:
- lovecké hroty zasadzované do drevených či kostenných násad
- rezanie a spracovanie mäkkých materiálov, napríklad kože
- retušovanie a úpravu ďalších kamenných nástrojov
Na viacerých čepeliach sa objavili lesklé plochy, ktoré vznikajú pri zasadení nástroja do rukoväte — to je silný dôkaz, že nešlo o surový materiál, ale o skutočne používané nástroje.
Pôvod materiálu naznačuje mobilitu skupín
Časť kameňa použitá na výrobu čepelí pochádzala z lokalít vzdialených viac než 100 kilometrov. Ide o potvrdený fakt, ktorý naznačuje jednu z dvoch možností:
- skupiny lovcov sa po území výrazne presúvali
- alebo dochádzalo k výmene surovín medzi komunitami
Odborníci upozorňujú, že z nálezu nemožno určiť presnú spoločenskú štruktúru, no pohyb materiálu na veľké vzdialenosti je jednoznačne doložený.
Prečo je nález vedecky taký dôležitý
Väčšina paleolitických nálezísk vzniká dlhodobým používaním jedného miesta. Artefakty z rôznych období sa premiešajú a je ťažké z nich vytvoriť obraz o správaní konkrétneho človeka.
Milovický nález je však iný: sediment ho zakryl krátko po uložení, takže artefakty zostali v presnom usporiadaní, v akom boli odložené. To umožnilo vytvoriť presnejší obraz o pracovných postupoch a výbave ľudí, ktorí žili v období približne pred 30 000 rokmi.
Vedci v štúdii zdôrazňujú, že nález dokladá:
- plánovanie používania surovín
- opakované opravy nástrojov
- systematickú výrobu loveckých a spracovateľských čepelí
Všetky tieto závery sa zakladajú na technických a funkčných analýzach, nie na hypotézach.
Čo nám nález skutočne hovorí
Archeológovia síce nemôžu povedať, kto presne nástroje vlastnil a prečo ich odložil, no vedia s istotou tvrdiť, že ide o jeden z najlepšie zachovaných súborov nástrojov z mladého paleolitu v strednej Európe.
Vďaka nemu máme presnejšiu predstavu o tom:
- aké typy nástrojov lovci používali
- ako ich nosili a ukladali
- ako často a akým spôsobom ich opravovali
- a aké vzdialenosti prekonávali pri získavaní surovín
Nález tak predstavuje jedinečné okno do života ľudí, ktorí žili v oblasti Pavlovských vrchov pred desiatkami tisíc rokov.
