Na juhozápade Peru, v oblasti medzi suchým pobrežím Tichého oceánu a svahmi Ánd, sa nachádza pozoruhodná archeologická lokalita známa ako Monte Sierpe, v preklade Hadia hora. Už takmer sto rokov priťahuje pozornosť vedcov aj verejnosti pre tisíce pravidelných otvorov vyhĺbených do horského svahu. Ich pôvod a význam dlhodobo neboli jednoznačne vysvetlené.
Ako lokalita vyzerá dnes: video z YouTube
Ak si chceš urobiť predstavu o tom, ako „pás jám“ na Monte Sierpe vyzerá v teréne, existuje aj verejne dostupné video na YouTube. Ide o vizuálny materiál, ktorý ukazuje lokalitu a jej pravidelné rozmiestnenie otvorov:
Lokalita je známa aj pod anglickým názvom Band of Holes – Pás jam. Ide o viac než kilometer dlhý pás obsahujúci približne 5 200 otvorov. Každá jama má priemer približne jeden až dva metre a hĺbku okolo jedného metra. Otvory sú rozmiestnené v pravidelných radoch a skupinách, čo naznačuje, že nevznikli náhodne ani pôsobením prírodných procesov.
Dlhoročná archeologická záhada
Monte Sierpe bolo prvýkrát zdokumentované už v 30. rokoch 20. storočia pomocou leteckých snímok. Odvtedy sa objavilo viacero hypotéz o účele jám – od zavlažovacích prvkov, cez skladovacie priestory až po rituálne alebo symbolické využitie. Žiadna z týchto teórií však nemala dostatok dôkazov na to, aby ju bolo možné považovať za definitívne vysvetlenie.
Až v posledných rokoch priniesol nový pohľad výskum medzinárodného tímu archeológov z Univerzity v Sydney. Vedci využili moderné technológie, predovšetkým drony na presné mapovanie terénu, a zároveň sa zamerali na detailnú analýzu sedimentov priamo z jednotlivých jám.
Čo ukázali analýzy sedimentov
Vzorky odobraté z vybraných otvorov boli skúmané v laboratóriách pod mikroskopmi. Výskumníci hľadali peľové zrná, drobné zvyšky rastlín a ďalšie mikroskopické stopy, ktoré by mohli naznačiť spôsob využívania jám v minulosti.
V niektorých jamách sa skutočne našli pozostatky rastlín, ako je kukurica či trstina. Ide o plodiny, ktoré sa v oblasti pestovali už v predinckom období a zároveň sa používali aj na výrobu košov, povrazov a obalov. Vedci však zdôrazňujú, že tieto nálezy samy osebe nedokazujú presnú funkciu jám, iba potvrdzujú, že sa do nich cielene dostával rastlinný materiál.
Možné hospodárske využitie
Na základe rozmiestnenia otvorov a ich pravidelnosti výskumníci uvažujú, že Monte Sierpe mohlo mať hospodársku alebo organizačnú funkciu. Jedna z pracovných hypotéz hovorí o tom, že jamy mohli slúžiť ako dočasné úložné priestory pre tovary určené na výmenu medzi komunitami z rôznych ekologických oblastí – z horských regiónov aj z pobrežia.
Obdobie, do ktorého sa lokalita pravdepodobne zaraďuje, spadá do predinckých kultúr, približne medzi 11. a 14. storočie. Región bol v tom čase súčasťou rozsiahlych obchodných sietí, v ktorých sa vymieňali poľnohospodárske produkty, ryby, bavlna či remeselné výrobky.
Súvislosť s inckou organizáciou? Zatiaľ len hypotéza
Niektorí odborníci poukazujú aj na možnú súvislosť s neskoršou inckou správou územia. Inkovia používali na evidenciu zásob a daní systém uzlových povrázkov známy ako khipu. Objavila sa preto hypotéza, že Monte Sierpe mohlo slúžiť ako fyzický, priestorový systém evidencie alebo skladovania.
Vedci však otvorene priznávajú, že ide zatiaľ len o interpretáciu, nie o potvrdený fakt. Neexistujú priame dôkazy, ktoré by jednoznačne spojili jamy s konkrétnym administratívnym systémom alebo účtovníctvom.
Prečo odpoveď prichádza až dnes
Kľúčovú úlohu pri novom výskume zohrali moderné technológie. Drony umožnili presné zmapovanie celej lokality a odhalenie vzorcov, ktoré zo zeme nie sú viditeľné. Mikrobotanické analýzy zase poskytli dôkazy o prítomnosti rastlinného materiálu, ktoré by staršie výskumné metódy nezachytili.
Napriek tomu archeológovia zdôrazňujú, že Monte Sierpe zostáva predmetom ďalšieho výskumu. Plánujú sa nové sondy, rádiokarbónové datovania a porovnávanie nálezov s inými archeologickými lokalitami v Andách.
Čo dnes vieme s istotou
Isté je, že jamy na Hadiej hore:
- sú výsledkom ľudskej činnosti, nie prírodných procesov
- vznikli v predkolumbovskom období
- boli vytvorené systematicky a cielene
- mali pravdepodobne praktickú funkciu, nie čisto symbolickú
Presný účel však zatiaľ nemožno označiť za definitívne vyriešený.
Monte Sierpe tak dnes nie je dôkazom stratených civilizácií či fantastických teórií, ale skôr pripomienkou toho, ako zložité a prepracované boli spoločnosti v Andách ešte pred príchodom Európanov – a ako veľa z ich fungovania ešte stále čaká na úplné pochopenie.
