Pri práci so skrutkami je presný výber bitu jedným z najdôležitejších krokov. Každý bit je prispôsobený konkrétnemu tvaru drážky skrutky a musí do nej presne zapadnúť – inak hrozí poškodenie skrutky aj samotného nadstavca. Správna voľba podľa typu aj veľkosti je preto nevyhnutná.
Najbežnejšie typy bitov
V domácich dielňach sa používa niekoľko základných druhov bitov, ktoré pokrývajú väčšinu úkonov:
- Plochý bit (SL) – jednoduchá rovná drážka. Používa sa menej v kombinácii s aku skrutkovačom, pretože ľahko zo skrutky vyskakuje.
- Philips (PH) – klasický krížový bit, najrozšírenejší vďaka jednoduchému tvaru a dobrej kompatibilite so skrutkami rôznych výrobcov.
- Pozidrive (PZ) – podobný bitu PH, no doplnený o štyri jemné pomocné drážky, ktoré zlepšujú prenos sily a znižujú potrebu tlaku pri skrutkovaní.
- Torx (TX) – hviezdicový tvar umožňuje veľmi presné prenášanie krútiaceho momentu, a preto je obľúbený pri profesionálnej práci s tvrdými materiálmi.
- Imbus (IM) – šesťhranný profil používaný napríklad pri nábytku, bicykloch a kovových spojovacích prvkoch.
- Uniquadrex (UQ) – skrutky tohto typu kombinujú krížovú drážku s dodatočným štvorcovým zahĺbením, čo umožňuje nasadenie skrutky na bit ešte pred začatím práce.
- Štvorhran (SQ) – vyskytuje sa menej často, používa sa najmä v špeciálnych technických aplikáciách.
Bity pre aku skrutkovače
Nadstavce určené pre akumulátorové skrutkovače často obsahujú tzv. torznú zónu. Ide o pružnú časť drieku, ktorá absorbuje nárazy pri rozbehu i pri doraze skrutky. Predlžuje životnosť bitu a zároveň znižuje riziko vytrhnutia drážky skrutky.
- Pri tvrdých materiáloch (napríklad kov alebo tvrdené drevo) sú vhodné bity s torznou zónou.
- Pri mäkkých materiáloch si vystačíte aj s bežným bitom bez pružnej časti.
Pri kúpe sa odporúča vyberať bity vyrobené z legovanej ocele, ktoré sú odolnejšie než základné bitové nadstavce z jednoduchých zliatin.
Praktické techniky a užitočné postupy
Rysovanie rovných čiar bez pravítka
Na presné označovanie rovnobežných línií možno použiť jednoduchú pomôcku vyrobenú z drevenej tyčky, vrtu s očkom a ceruzky. Tyčka sa nastaví do požadovanej vzdialenosti a zafixuje. Pri vedení pozdĺž hrany materiálu funguje ako improvizované rysovadlo.
Zmenšenie priemeru drevenej tyče
Pri potrebe zúžiť drevenú tyč sa dá použiť nenáročná pomôcka z dosky a listov priamočiarej píly. Tyč sa postupne zrezáva rotáciou vo vŕtačke, pričom prechádza otvorom medzi pevne uchytenými pílovými listami.
Upevnenie dreveného kolíka bez lepidla
Kolík sa môže rozšíriť vložením tenkého klinu do jeho narezaného konca. Po zatlčení sa materiál roztiahne a drží v otvore pevne aj bez použitia lepidla.
Presné označenie otvorov pre kolíky či skrutky
Pomôcť si možno jednoducho dvoma malými klincami. Položením na hranu prvej dosky a pritlačením druhej sa vytvoria presné body, kde je potrebné vyvŕtať otvory tak, aby do seba diely presne zapadli.
Odkladanie štetca počas natierania
Aby štetec neležal priamo na podklade a nezašpinil okolie, dajú sa na jeho rukoväť pripevniť dve sťahovacie pásky, ktoré vytvoria malé „nožičky“. Štetec potom stabilne stojí bez kontaktu so stolom či podlahou.
Výmena cylindrickej vložky zámku
Pri potrebe obmedziť prístup osobe, ktorá vlastní starý kľúč, je najjednoduchším riešením výmena vložky. Postup je všeobecne rovnaký:
- Otvoriť dvere.
- Demontovať kľučky a kryty z vnútornej strany.
- Na hrane dverí odskrutkovať skrutku pod západkou.
- V odomknutom stave vložku vytiahnuť.
- Zakúpiť nový kus v rovnakom rozmere.
- Nainštalovať späť opačným postupom.
Ide o úkon, ktorý zvládne väčšina domácich majstrov bez profesionálnej pomoci.
Univerzálne kľúče a miešacie nadstavce
Na trhu existujú aj univerzálne kľúče pokrývajúce viacero veľkostí matíc naraz. Sú vhodné pri nenáročnej práci, no pri precíznych úkonoch sa odporúča používať klasické pevné kľúče.
Miešacie nadstavce na farbu si možno vyrobiť aj svojpomocne z pevného drôtu. Po upnutí do vŕtačky slúžia ako jednoduchá alternatíva na premiešanie farieb, lakov či lepidiel – najlepšie pri nízkych otáčkach, aby materiál nešpliechal.
Jednoduchá drevená zarážka na knihy
Na výrobu základnej zarážky postačia odrezky dreva. Po vyrezaní a zlepení jednotlivých dielov sa povrch môže natrieť základným náterom a následne farebne upraviť. Podstavec je možné pripevniť napríklad k starému CD pomocou obojstrannej lepiacej pásky. Výsledok je stabilný a funkčný doplnok na poličku.
