Vystrašila vás biela pena na mede? V skutočnosti je to znak kvality, nie problém

Mnohí ľudia sa zľaknú, keď po otvorení pohára medu uvidia na povrchu bielu penu. Automaticky si myslia, že med je starý, znehodnotený alebo dokonca skazený. V skutočnosti však ide o bežný jav, ktorý pri správne spracovanom mede nepredstavuje žiadny problém.

Video: Nie každá pena je rovnaká

V pôvodnom článku bolo uvedené aj vysvetľujúce video, ktoré ukazuje, že na mede sa môžu objaviť rôzne druhy peny a povlakov – a každý z nich má iný pôvod.

Ako presne vzniká biela pena na mede?

Biela pena sa tvorí počas stáčania medu, keď sa do hustej sladkej hmoty dostanú drobné vzduchové bublinky. Tie následne vystúpia na povrch a vytvoria svetlý, penivý povlak. Spolu s nimi sa na povrchu môžu objaviť aj mikroskopické častice vosku, peľu či propolisu, ktoré sú prirodzenou súčasťou medu.

Tento jav sa najčastejšie vyskytuje pri medoch, ktoré:

• neboli prehrievané
• neprešli agresívnou filtráciou
• boli spracované šetrne, aby si zachovali svoje prirodzené vlastnosti

V praxi to znamená, že biela pena je typická pre kvalitný, minimálne upravený med.

Prečo je pena dôkazom prirodzenosti, nie nekvality?

Skúsení včelári často hovoria, že biela pena je „vizitkou“ toho, že med nebol upravovaný len kvôli vzhľadu.
Ak med nebol prehrievaný na vysoké teploty, zostáva v ňom:

• plné spektrum enzýmov
• prirodzené arómy
• vitamíny a antioxidanty
• charakteristická chuť podľa druhu a lokality

Naopak med, ktorý vyzerá dokonale číro a sklovito, býva často:

• zohrievaný
• filtrovaný takmer do číreho sirupu
• zbavený častí, ktoré k medu prirodzene patria

Takýto med síce vyzerá „dokonalý“, ale jeho výživová hodnota môže byť nižšia.

Priemyselný verzus prírodný med: kde vzniká rozdiel

V komerčnej výrobe sa med bežne:

• ohrieva, aby sa odplynil a zostal tekutý
• filtruje do hladkej, jednotnej konzistencie
• stabilizuje tak, aby sa nepremenil vzhľadom

Dôvod je jednoduchý: spotrebitelia často kupujú očami.

Včelári, ktorí predávajú pravý, surový med, však med zbytočne neupravujú. Preto sa pri ňom môže objaviť pena, zakalenie či rýchlejšia kryštalizácia — všetko sú to prirodzené vlastnosti, nie chyby.

Kedy je pena neškodná a kedy zbystriť pozornosť?

✔ Pena je normálna, ak:

• med vonia typickou medovou vôňou
• jeho chuť je príjemná a štandardná
• pena sa objaví len na povrchu po stáčaní alebo skladovaní
• med nepení v celom objeme

V takom prípade je pena len estetická záležitosť.
Môžete ju:

• zamiešať späť do medu
• alebo odstrániť lyžičkou — medu to vôbec neublíži

⚠ Opatrnosť je namieste, ak:

• med má kyslý alebo octový zápach
• objaví sa syčanie
• pena je hustá a tvorí sa v celom objeme medu

Takéto prejavy môžu naznačovať kvasenie. Kvasenie vzniká najmä vtedy, ak:

• má med príliš veľa vody (nad približne 18–20 %)
• bol vystavený vlhkosti počas skladovania

V takom prípade je vhodné kontaktovať predajcu alebo včelára.

Biela farba nemusí byť vždy pena – čo je kryštalizácia

Ľudia si niekedy zamieňajú penu s bielym povlakom alebo svetlými škvrnami vo vnútri medu. Tento jav však predstavuje kryštalizáciu glukózy.

Kryštalizácia je:

• prirodzená
• nezávadná
• bežná pri takmer všetkých druhoch medu

Kryštalizovaný med nezmizol, nepokazil sa ani nestratil hodnotu. Len zmenil textúru — čo je normálny prejav pravého medu.

Med je živá potravina, nie výrobok s jednou podobou

Pravý med sa v priebehu času mení. Môže:

• zakaliť sa
• zhustnúť
• vyblednúť
• vytvoriť penu
• skryštalizovať

Tieto javy sú prirodzené a dokazujú, že med nebol chemicky ani tepelne upravený viac, než je nutné.

Záver: Biela pena je skôr dobrá správa než problém

Biela pena na mede nie je dôvodom na obavy ani reklamáciu. Vo väčšine prípadov ide o prirodzený dôsledok stáčania a skladovania, ktorý sa vyskytuje najmä pri kvalitných, šetrne spracovaných medoch.