Zabudnite na všetko, čo ste si mysleli o hadoch. Tieto „chladnokrvné“ tvory majú city, vytvárajú priateľstvá a dokážu sa navzájom upokojiť

V populárnej predstave vystupujú hady ako izolované, nekomunikatívne tvory, ktoré žijú bez akýchkoľvek väzieb s ostatnými jedincami svojho druhu. Moderná veda však v posledných rokoch ukázala, že obraz absolútne samotárskych plazov nie je úplne presný. Najmä u niektorých druhov sa objavujú formy správania, ktoré môžeme považovať za jednoduché sociálne väzby.

Tieto zistenia rozhodne neznamenajú, že hady prežívajú emócie podobné ľuďom alebo cicavcom. Ide však o dôležitý posun v chápaní ich biológie a správania.

Niektoré hady dokážu rozpoznávať konkrétnych jedincov

Výskum ukázal, že mladé užovky (garter snakes) sa v kontrolovaných podmienkach často zoskupovali s tými istými jedincami, aj keď ich vedci opakovane premiestňovali.

Experiment prebiehal takto:

• 40 mláďat umiestnili do výbehu so štyrmi rovnakými úkrytmi.
• Ak by im bolo jedno, s kým sú, rozmiestnili by sa náhodne.
• Namiesto toho sa opakovane zoskupovali v stabilných skupinách.
• Po premiestnení výbehu si hľadali rovnakých „partnerov“ ako predtým.

Vedci z toho vyvodili, že tieto hady dokážu rozlišovať medzi inými jedincami a uprednostňovať konkrétnu spoločnosť.

Takéto správanie je zatiaľ zdokumentované najmä u užoviek, a nie je možné ho automaticky vzťahovať na všetky skupiny hadov.

Sociálna štruktúra môže byť jednoduchá, no existuje

Výskumy ukazujú, že:

• Staršie samice garter snakes môžu zohrávať dôležitejšiu úlohu v skupine, pričom mladšie jedince sa zdržiavajú v ich blízkosti.
• Samce majú s pribúdajúcim vekom tendenciu izolovať sa, čo môže súvisieť so súťaživosťou pri rozmnožovaní.
• Jedince začlenené do sociálnej skupiny môžu byť v lepšej fyzickej kondícii, pravdepodobne vďaka nižšiemu stresu.

Tieto poznatky však platia len pre druhy, pri ktorých boli pozorované — najmä pre niektoré severoamerické užovky.

Mozog hadov reaguje na sociálne podnety

Ďalší výskum zameraný na pytóny ukázal, že po sociálnom kontakte sa v ich mozgu aktivujú oblasti, ktoré zodpovedajú tým, ktoré sa u cicavcov a vtákov podieľajú na sociálnom rozhodovaní.

Neznamená to, že hadí mozog funguje ako ľudský — je výrazne jednoduchší. Zistenie však ukazuje, že základné neurálne mechanizmy sociálneho správania sa vyvinuli veľmi dávno a sú prítomné aj u plazov.

Rodičovské správanie u niektorých druhov skutočne existuje

Dlhé roky sa predpokladalo, že hady svoje mláďatá vôbec nestrážia. Tento názor však už neplatí pre všetky druhy.

Výskumy potvrdili, že:

• Štrkáče môžu zostať s mláďatami niekoľko dní po narodení a poskytovať im ochranu.
• Niektoré druhy sa dokonca stretávajú na rovnakých zimoviskách alebo spoločných miestach rozmnožovania.

Najznámejšie príklady pochádzajú z pozorovaní zelených štrkáčov v Colorade, kde vedci zdokumentovali, že samice trávia čas spolu počas gravidity a v prvých dňoch po narodení mláďat.

Toto správanie však opäť nie je typické pre všetky hady.

Sociálna prítomnosť môže znižovať stres

Ďalší zaujímavý jav bol pozorovaný u štrkáčov:
Keď bol jedinec vystavený stresovej situácii (napr. manipulácii výskumníkom), jeho srdcová frekvencia sa rýchlejšie stabilizovala, keď bol v blízkosti iného jedinca rovnakého druhu.

Ide o jav nazývaný social buffering – teda sociálne tlmenie stresu.
Je známy u mnohých živočíšnych skupín, no u hadov sa o ňom začalo hovoriť až v posledných rokoch.

Záver: Hady nie sú bezcitné automaty, no ani „emocionálne“ bytosti

Na základe dostupných vedeckých poznatkov môžeme pravdivo povedať:

• Niektoré druhy hadov majú jednoduché formy sociálneho správania.
• Dokážu rozoznávať iných jedincov a preferovať spoločnosť konkrétnych partnerov.
• U niektorých druhov existujú materské obranné reakcie po narodení mláďat.
• Prítomnosť iného hada môže znižovať stres.
• Hady nemajú emocionálny život porovnateľný s cicavcami, no ich správanie je oveľa komplexnejšie, než sa kedysi verilo.