Žemľovka patrí medzi tradičné sladké jedlá pripravované v strednej Európe, najmä v Česku a na Slovensku. Základ tvorí staršie pšeničné pečivo, mlieko, vajcia, cukor, škorica a jablká. Ide o jedlo, ktoré vzniklo z praktickej potreby spracovať staršie pečivo, čo bolo v minulosti bežnou súčasťou domáceho hospodárenia.
Video: žemľovka z vianočky, jabĺk a tvarohu podľa Romana Paulusa
Pre tých, ktorí uprednostňujú názorný postup, existujú aj video recepty. Jedným z nich je recept známeho šéfkuchára Romana Paulusa na žemľovku z vianočky, jabĺk a tvarohu, ktorý je dostupný na YouTube:
Pôvod a história žemľovky
Príprava jedál zo staršieho pečiva je doložená už v 18. a 19. storočí, keď sa v európskych domácnostiach kládol dôraz na šetrné využívanie potravín. Recepty podobné dnešnej žemľovke sa objavujú v kuchárskych knihách na konci 19. storočia, najmä v českých a rakúsko-uhorských prameňoch. Pôvodné verzie bývali jednoduchšie – obsahovali pečivo, mlieko, vajcia a ovocie, najčastejšie jablká, ktoré boli v domoch dostupné najmä na jeseň a v zime.
Prečo sa žemľovka rozšírila
Jedlo sa rýchlo rozšírilo najmä preto, že bolo finančne nenáročné, sýte a dalo sa pripraviť zo surovín, ktoré mali domácnosti bežne k dispozícii. Základný postup – vrstvenie pečiva a ovocia zaliateho mliečno-vaječnou zmesou – je jednoduchý a zvládnuteľný aj bez náročných surovín či vybavenia.
Svetové obdobné dezerty zo staršieho pečiva
Používanie starého chleba alebo pečiva na prípravu sladkých jedál je bežné vo viacerých kultúrach. Mnohé krajiny majú vlastnú verziu dezertu, ktorý je založený na rovnakom princípe ako žemľovka: spracovať staršie pečivo a zúžitkovať dostupné suroviny.
Bread pudding (Veľká Británia)
Bread pudding je britský dezert s dlhou históriou. Recepty na jeho prípravu sú doložené už v stredoveku. Základ tvoria kúsky chleba namočené v zmesi mlieka, vajec a cukru, ku ktorým sa často pridávajú hrozienka, korenie (napríklad muškátový oriešok) alebo alkohol, najčastejšie rum. Podáva sa teplý alebo studený. V moderných verziách existuje veľa obmien, ale jadro receptu zostáva rovnaké.
Pain perdu (Francúzsko)
Pain perdu, doslova „stratený chlieb“, je tradičný francúzsky spôsob spracovania tvrdšieho chleba. Kúsky chleba sa namáčajú do mliečno-vaječnej zmesi a následne smažia na masle. Ide o jedlo s dlhou tradíciou, ktoré sa dnes najčastejšie podáva ako sladké raňajky, nie ako zapekaný dezert. Na rozdiel od žemľovky sa pain perdu neskladá z vrstiev a nepečie sa v rúre.
Capirotada (Mexiko)
Capirotada je mexický dezert, ktorý sa tradične pripravuje počas pôstneho obdobia. Skladá sa zo staršieho chleba, škorice, hrozienok, syra a sladkého sirupu z panela cukru (forma hnedého cukru). V mexickej kultúre má toto jedlo náboženský význam – medzi jeho ingredienciami sa často symbolicky vykladajú prvky predstavujúce prvky kresťanskej viery. Chuťovo ide o kombináciu sladkých a slaných prvkov.
Shahi tukda (India a Pakistan)
Shahi tukda je tradičný dezert pochádzajúci z mogulskej kuchyne. Pripravuje sa zo smaženého chleba, ktorý sa preleje zredukovaným mliekom (rabri) ochuteným kardamomom a niekedy aj šafranom. Na záver sa posype nasekanými orechmi. Ide o historicky doložené jedlo, ktoré sa spájalo s vyššími spoločenskými vrstvami.
Žemľovka je tradičné stredoeurópske jedlo, ktoré vzniklo zo snahy efektívne využívať staršie pečivo. Hoci má svoje typické regionálne znaky, patrí do širšej skupiny dezertov, ktoré sa vyvinuli v rôznych kútoch sveta na rovnakom princípe – spracovať dostupné suroviny a vytvoriť z nich sladké, výživné jedlo.
