Púť k Madone Žitného ostrova vyvrcholí cez víkend v Dunajskej Lužnej. Už cez týždeň bude každý deň v miestnom kostole duchovný program. Hlavný program púte však bude cez víkend.
V sobotu sa začne program o 15. hodine svätou omšou v nemeckom jazyku, ktorú bude slúžiť dominikán košický Charbel Peter Hric. Po nej bude nasledovať mariánska procesia od kaplnky sv. Martina do kostola Povýšenia sv. Kríža a zasvätenie obce Panne Márii.
O 19. hodine bude pútnickú svätú omšu pri Lurdskej kaplnke celebrovať senecký farár Jozef Dúc. Po nej bude program pre mladých.
Nedeľný program začne o 7.30 hod. svätá omša v maďarskom jazyku a po nej o 10.30 hod. bude slávnostná pontifikálna svätá omša, ktorú bude slúžiť bratislavský arcibiskup – metropolita Stanislav Zvolenský.
Za Madonu Žitného ostrova je považovaná románska drevená socha Blahoslavenej Panny Márie. Socha Panny Márie s dieťatkom v náručí je vyrezaná z hruškového dreva. Má 68 cm a je to podľa informácií Bratislavského samosprávneho kraja najstaršia mariánska socha na Slovensku. Pravdepodobne pochádza zo zaalpskej talianskej oblasti z 12. – 13. storočia.
Sochu priniesli do obce benediktínski mnísi, keď utekali pred Turkami z kláštora v Maďarsku. Už v tom čase uctievali sochu ako zázračnú, uzdravujúcu a pomáhajúcu. Najprv bola uložená v Kostole sv. Bartolomeja, kde jej hrozilo rozpadnutie, preto ju kaplán premiestnil zo sakristie do svojho príbytku na fare. Sochu Matky Božej premiestnili na hlavný oltár v predvečer sviatku Nanebovzatia Panny Márie 14. augusta 1749.
V ten večer a v ďalších dňoch došlo k nečakaným udalostiam a zázračným uzdraveniam. Tie boli i písomne zdokumentované v diele Prodigiorum Marianorum Historica Connotacio, čo znamená v preklade Dejinné poznamenanie Mariánskych zázrakov, ktoré vzniklo v 50. rokoch 18. storočia. Obsahuje 181 zázrakov, ktoré v rokoch 1749 – 1753 zaznamenal farár, ich pravdivosť bola pod prísahou overená a potvrdená zainteresovanými osobami.
