Významná etnologička a historička Katarína Nádaská prezradila čo to zo slovenskej histórie, ktorá bola na prekvapenie mnohých veľmi zaujímavá.
Minulosť tvorí našu budúcnosť. Preto by sme mali niečo o nej vedieť. Kto nám ju však viem lepšie sprostredkovať ako samotní predkovia? Katarína Nádaská, významná slovenská etnologička a historička, spolu s klasikom slovenskej etnografie Jánom Michálekom sa rozhodli priblížiť tajomstvá minulosti prostredníctvom príbehov, povestí či tradícií zachovaných z minulosti. Tieto zaujímavé momenty zhrnuli do knihy nesúcej názov V Choči je naisto čosi. Pre BratislavaDen.sk spoluautorka prezradila niekoľko málo známych skutočností z našej histórie.
Čo považujete za také najzaujímavejšie z našej histórie?
Z knihy sa dozvieme, že ľudia stále spomínajú na tureckú okupáciu Uhorska, ale aby sme boli spravodliví, možno ani nevieme, čo nám zanechali Turci….
Po tureckom panstve však neostalo iba krvavé dedičstvo. Turci na obsadených územiach stavali mešity s minaretmi, kúpele a mauzóleá, ktoré však po ich odchode obyvateľstvo zväčša zničilo. Turci boli známi ako tuhí fajčiari a tabak si so sebou vzali aj do Európy. Používali malé hlinené fajočky. Nenadarmo sa o tuhom fajčiarovi dodnes hovorí, že fajčí ako Turek. Priniesli sem i niektoré druhy hrozna, gaštany či kukuricu a slovenčinu obohatili o slová ako čaj, višne, čižmy a káva. Pili ju z findže, čo bola malá šálka na kávu. Z toho, že slovo káva (kahve) prešlo do slovenského jazyka, vyplýva, že Slovákov naučili piť tento nápoj práve tureckí dobyvatelia.
Niektorí Turci dokonca ostali natrvalo žiť na našom území. Keď napríklad habsburské vojská v roku 1593 dobyli Fiľakovský hrad, asi tristo Turkov sa usadilo v meste a postupne splynulo s tamojším obyvateľstvom.
V čom podstatnom sa líšila domácnosť našich predkov od tej súčasnej?
Domácnosť našich predkov bola podstatne skromnejšia ako sú tie naše. Obyčajne to bol dvojpriestorový príbytok – jedna izba, ktorá slúžila ako kuchyňa, obývačka, spálňa – tu sa sústreďoval život. A druhá komôrka, kde v lete spali slobodné dievky. Základom bola veľká pec, na ktorej spali deti – na prípecku, veľký masívny stôl, stoličky, nad stolom skrinka drevená na bibliu a dokumenty, lavica pri peci, drevená truhlica na šaty, na drevených doskách boli háčiky na zavesenie riadu, v komore súsek na múku. Všetko jednoduché a funkčné.
Spomeňte aspoň jeden zaujímavý zvyk našich predkov.
Zaujímavý zvyk bola konzumácia jedál na Štedrý večer – z každého jedla pre každého člena rodiny len jedno sústo.
Prezraďte nám niečo o vašej najnovšej knihe V Choči je naisto čosi.
Kniha má viacero častí – venuje sa miestnym povestiam, ktoré hovoria o vzniku riek, pohorí či niektorých miest a obcí. Ďalšia časť je venovaná historickým postavám panovníkom, ktorí sa zapísali svojou vládou do sŕdc ľudí a napokon sú to historické udalosti, ktoré zarezonovali v našich dejinách. Zaujímavosťou knihy je, že ku každému odbornému textu sme vždy pridali opis danej udalosti od ľudí, tak ako sa oná udalosť zachovala v ústnej tradícii Slovákov.
Čo je dôležitým tajomstvom z minulosti, ktoré by mal vedieť každý Slovák?
Naši predkovia svojráznou formou povesti napísali vlastné dejiny našej krajiny. Vznik osady, kopanice, dediny, príbehy o riekach, jazerách, studničkách, skrytých pokladoch či významných osobnostiach, to všetko sú námety, ktoré aj v súčasnosti vyvolávajú záujem ľudí a dodnes vzrušujú svojím podaním – čiže buďme hrdí nielen na naše národné dejiny, ale i na lokálne, miestne príbehy, na naše zvyky a tradície, ktoré sú vždy trošku rozdielne v každom regióne Slovenska.
