Patrí k najfotografovanejším miestam v hlavnom meste a denne pri ňom zastavujú stovky turistov. Socha Čumila je dnes jedným zo symbolov Bratislavy, no jej príbeh aj význam bývajú v zahraničí často nesprávne pochopené.
Ak sa prejdete historickým centrom Bratislavy, je takmer isté, že sa pri jednej soche pristavíte. Čumil, bronzová postava vykúkajúca z kanála uprostred pešej zóny, patrí medzi najznámejšie atrakcie mesta a dlhodobo láka domácich aj zahraničných návštevníkov. Nachádza sa na križovatke ulíc Laurinská, Panská a Rybárska brána a od svojho vzniku sa stal neoddeliteľnou súčasťou identity centra Bratislavy.
Socha vznikla v roku 1997 a jej autorom je akademický maliar, sochár a výtvarník Viktor Hulík. Čumil bol osadený 26. júla počas podujatia Korzo party, ktoré oslavovalo zrekonštruovanú pešiu zónu v centre mesta.
Podľa dobových informácií sa akcie zúčastnilo približne tridsaťtisíc ľudí vrátane vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča. Spolu s Čumilom pribudli do ulíc aj ďalšie známe sochy, ako Schöne Náci či Napoleonský vojak.
Spravodlivosť v starom Prešporku mala poriadne desivú tvár, okolo niekdajších popravísk denne chodíte aj dnes
Od prvého dňa si Čumil získal mimoriadnu pozornosť. Turisti si ho fotografujú, miestni ho berú ako prirodzenú súčasť mesta a postupne sa okolo neho vytvorila aj legenda. Medzi návštevníkmi Bratislavy sa traduje, že dotyk čiapky, takzvanej budajky, prináša šťastie. Aj preto je vrch jeho čiapky dnes viditeľne ošúchaný, čo len potvrdzuje, akú obľubu si socha za roky získala.
Napriek popularite však Čumil býva v zahraničných médiách často nesprávne interpretovaný. Objavujú sa tvrdenia, že ide o vojaka s prilbou, čo autor diela dlhodobo odmieta.
Viktor Hulík opakovane vysvetlil, že postava nemá na hlave prilbu, ale zrolovanú čiapku s brmbolcom. Čumil podľa neho nepredstavuje žiadnu konkrétnu historickú osobu ani povolanie, ale je anonymným mestským zvedavcom.
Autor sochy vysvetľuje, že inšpiráciou mu bola atmosféra bratislavského korza, ktoré ako mladý často navštevoval. Chcel vytvoriť figúrku, ktorá by symbolizovala pohodu, úsmev a dobrú náladu, aké v centre mesta kedysi vládli. Podľa jeho slov je práve Čumil jedným z dôvodov, prečo sa táto atmosféra do ulíc Bratislavy po rokoch opäť vrátila.
Aká bola profesia kata v starom Prešporku? Temná pravda o živote muža, ktorého sa bálo celé mesto
Dnes je Čumil nielen turistickou atrakciou, ale aj kultúrnym symbolom mesta. Objavuje sa na suveníroch, v cestovateľských sprievodcoch aj na sociálnych sieťach.
Pre mladú generáciu je dôkazom, že aj moderné mestské umenie môže byť hravé, prístupné a zároveň silno späté s miestnou identitou. Bratislava by si bez neho už len ťažko vedela predstaviť svoje historické centrum.
Viac vašich tipov a nápadov na články nám posielajte na – redakcia@bratislavaden.sk
