Slovensko je v druhej vlne pandémie jedinou krajinou v Európe, kde naďalej dochádza ku karantenizácii celých rómskych komunít. Na zistenia Agentúry Európskej únie (EÚ) pre základné práva poukázala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová.
BRATISLAVA 7. marca (SITA) – Za posledný rok sú vzťahy medzi Rómami a Nerómami naštrbené viac ako možno za celú dekádu. Pre agentúru SITA to uviedol bývalý splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Ábel Ravasz (Host-Híd). Upozornil, že už od minuloročného marca sú Rómovia v súvislosti s ochorením COVID-19 označení za nebezpečenstvo.
„Premiér Igor Matovič (OĽaNO) vtedy začal hovoriť o vybuchujúcich osadách, o tom, ako ľudia z rómskych komunít nakazia všetkých naokolo. Tento naratív, bohužiaľ, odvtedy ostal s nami a hrá veľkú rolu v tom, aké opatrenia potom robia regionálni hygienici, obce a mestá,“ priblížil Ravasz. Doplnil, že rómske komunity budú reálne veľmi zasiahnuté dlhodobými dopadmi pandémie COVID-19. Podľa Ravasza zvyšujúca sa nezamestnanosť v regiónoch s marginalizovaným obyvateľstvom či chýbajúce dištančné vzdelávanie ich detí bude znamenať, že po rokoch zlepšovania situácie to teraz, bohužiaľ, ide opäť k horšiemu. Je presvedčený, že vláda nerobí dosť pre to, aby tomu zabránila.
Ako uviedla pre agentúru SITA riaditeľka Ústavu romologických štúdií Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Jurina Rusnáková, hygienici by mali zohľadňovať lokálne podmienky v každej konkrétnej marginalizovanej rómskej komunite (MKR), tiež podmienky v jednotlivých rodinách, pretože tie môžu byť veľmi rôznorodé. Upozornila, že v prípade komunitných karantén za páskou ostávajú aj rodiny, ktoré nie sú pozitívne, alebo sú, ale bez problémov zvládajú dodržiavať izoláciu aj všetky ostatné opatrenia. „Ja rozumiem, že zamestnanci RÚVZ sa venujú iba pandemickej situácii, ale takéto rozhodnutia prinášajú množstvo ďalších dôsledkov, ktoré musia byť zvážené. Napríklad, ako je zabezpečené zásobovanie komunity, či majú domácnosti prístup k vode, alebo sa budú všetci stretávať pri jednom verejnom zdroji, čo úplný zákaz mobility obyvateľom spôsobí, napríklad ak sú v komunite zamestnaní ľudia, ktorí nie sú pozitívni alebo v individuálnej karanténe“, upozorňuje Rusnáková. Podľa nej sa potom obyvatelia komunít pýtajú, prečo by nemali chodiť do práce.
Doplnila, že terénni sociálni pracovníci referujú, že mnoho rodín prišlo o príjem alebo sa im znížil tak, že nestačí ani na základné prežitie. Mobilizujú sa ľudia cez rôzne zbierky, pretože rodinám v týchto komunitách dochádzajú základné potreby, strava či hygiena. Podľa Rusnákovej by však toto všetko nemalo byť na pleciach dobrovoľníkov, ale mali byť na to pripravené procesy tak, aby pre protipandemické rozhodnutia nebol nikto odkázaný na charitu.
„Je nereálne, aby sme od ľudí, ktorí žijú piati či ôsmi v maličkej chyži, očakávali dodržiavanie individuálnej karantény,“ priblížil Ravasz. Alternatívou je podľa neho zriadenie lokálneho karanténneho zariadenia. Vysvetlil, že v súčasnosti je veľa prázdnych či poloprázdnych verejných budov, napríklad komunitné centrá, základné školy či športové haly. Domnieva sa, že tie môžu fungovať ako dočasné karanténne centrá, a tak nakazení členovia komunít môžu byť efektívne odčlenení od ostatných bez toho, aby museli opúšťať mesto či obec, a bez toho, aby do toho mohol zasahovať štát.
Slovensko je v druhej vlne pandémie jedinou krajinou v Európe, kde naďalej dochádza ku karantenizácii celých rómskych komunít. Na zistenia Agentúry Európskej únie (EÚ) pre základné práva poukázala verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová. Ombudsmanka sa listom obrátila na generálneho prokurátora Maroša Žilinku a informovala ho o svojich zisteniach v súvislosti s karantenizáciou marginalizovaných rómskych komunít. Vyhlášky regionálnych úradov verejného zdravotníctva, prostredníctvom ktorých dochádza ku karantenizácii týchto osídlení, sú podľa ombudsmanky v rozpore so zákonom.
