Šteklivá romanca Nevhodné správanie

Nevhodné správanie PŘEBAL
Foto: Bux.sk

Milé dámy, píšte si do svojho wishlistu alebo bežte do kníhkupectva. Je tu vynikajúca šteklivá romanca Nevhodné správanie od Vi Keelandovej, ktorá je u slovenských čitateliek mimoriadne obľúbená. Jej knižky sa objavili vo vyše 80-tich bestsellerových zoznamoch po celom svete. Pripomeňme jej veľké hity ako Šéf, Egomaniak, Krásny omyl, Nahá pravda, Žiadnu lásku, len sex.

Spoznáme mladú ženu Ireland Saint Jamesovú, ktorá už deväť rokov maká v jednej z najväčších amerických spoločností a zrazu ju vyrazia pre nevhodné správanie. A ešte aj bez odstupného. Stačilo jediné horúce video, ktoré na dovolenke na pláži nakrútila jej kamoška, ale šéfom v jej firme sa nepáčilo, ani si ju nezavolali na osobný pohovor a poslali jej domov výpoveď.

Ireland to samozrejme naštve, úplne zúri, otvorí si víno a povzbudená alkoholom sa rozhodne napísať najvyššiemu šéfovi firmy, aby mu to poriadne vytmavila. Pekne od srdca mu povie, čo si o ňom myslí.

Grant Lexington, to je ten šéf, je typický frajer, čo strieda ženy ako ponožky, nechce sa viazať, užíva si svoje postavenie, ale tento poriadne nabrúsený mail od prostorekej bývalej zamestnankyne v ňom prebudí nečakaný záujem.

Vi Keelandová opäť použila šablónu šéf-podriadená, no  príbeh z vydavateľstva Ikar Nevhodné správanie je iný. Je možno vážnejší ako jej predchádzajúce, má veľmi silné pasáže, skvele sa číta, pretože Keelandová má vybrúsený štýl, tempo, dynamiku, ktorá baví.

Asi sa rýchlo stotožníte najmä s Ireland, ktorá si toho v živote preskákala dosť, nemala to ľahké, ale dokázala to všetko prekonať. Získala si dobrú prácu, bývanie, mala rodinu a hlavne si vedela užívať život. V práci sa snažila byť zodpovedná, svedomitá, išla si za svojím, nenechala sa zastrašiť a možno toto bude čitateľkám veľmi sympatické. Takže budete jej asi držať palce a ktovie, ako sa to napokon celé skončí.

Vypočujte si úryvok.
Z knihy číta Judita Hansman:

Prečítajte si úryvok:

Saint Jamesová. Odkiaľ to meno poznám? Zdalo sa mi povedomé, už keď prišiel prvý e-mail, preto som si ju vyhľadal vo firemnej databáze. Pracovala však na oddelení spravodajstva, ktoré viedla moja sestra. Odkedy otec zomrel pred pol druha rokom a ja som sa stal prezidentom firmy, som sa tomu oddeleniu vyhýbal ako čert krížu. Politika, propaganda a byrokracia naozaj neboli moje srdcové témy. Na papieri som bol síce riaditeľom firmy, no zaoberal som sa hlavne finančnými operáciami Lexington Industries.
Vrátil som sa k prvému e-mailu od slečny Saint Jamesovej a opäť si ho prečítal. Ten druhý pôsobil slušnejším dojmom, zato prvý ma pobavil oveľa viac. Zakončila ho pozdravom Trhnite si, na ktorom som sa zasmial. Takto som mnou nikto nehovoril. Napočudovanie som to považoval za celkom príjemnú zmenu. Pochytila ma zvláštna túžba porozprávať sa so slečnou Richardsonovou po pár pohárikoch. Rozhodne vo mne vzbudila veľkú zvedavosť. Znova som stisol tlačidlo na telefóne.
„Millie, mohli by ste zavolať do oddelenia spravodajstva – redaktorovi ranného vysielania? Myslím, že je to Harrison Bickman alebo Harold Milton, alebo niekto taký.“
„Samozrejme. Mám vám dohodnúť stretnutie?“
„Nie. Povedzte mu iba toľko, že by som rád videl osobnú zložku členky jeho tímu – Ireland Saint Jamesovej. Vysiela pod menom Ireland Richardsonová.“
„Vybavím to.“
„Ďakujem.“
Poobedňajšie stretnutie nakoniec trvalo len pätnásť minút. Nielenže sa pánko ukázal o hodinu a pol neskôr, navyše sa vôbec nepripravil. S ľuďmi, ktorí plytvajú mojím časom, nemám zľutovanie. Tak som ho zrušil a odkráčal z konferenčnej miestnosti s pozdravom a odporúčaním, aby mi viac nevolal.
„Je všetko v poriadku?“ Millie zdvihla zrak, keď som prehrmel okolo jej stola. „Potrebujete na míting niečo zo svojej kancelárie?“
„Míting sa skončil. Ak sem ešte zavolá niekto z Bayside Investments, zložte.“
„Ehm, pravdaže, pán Lexington.“ Millie vstala od stola a nasledovala ma aj so zápisníkom do mojej kancelárie. „Volala vaša stará mama. Mám vám odkázať, že bezpečnostný systém nepotrebujú, a že toho technika poslala domov.“
Obišiel som stôl a pokrútil hlavou. „No výborne. Fakt skvelé.“
„Zohnala som zložku slečny Saint Jamesovej a vytlačila som vám ju. Máte ju na stole. A e-mailom som vám poslala nejaké video, ktoré bolo súčasťou archívu na personálnom.“
„Ďakujem, Millie.“ Posadil som sa za stôl. „Pri odchode, prosím, zavrite dvere.“

Milan Buno, knižný publicista

Informačný servis

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom