Zapojte sa do súťaže o unikátny životopisný románo herečke židovského pôvodu Dalme Špitzerovej, ktorý pochádza z pera autorky bestsellerov Andrei Coddington.
O knihe:
Herečka židovského pôvodu Dalma Špitzerová bola do posledného dychu dáma. Prežila vojnu, pracovný tábor v Novákoch aj režim, ktorý jej bránil v realizácii. Nič ju však nezlomilo. Nikdy sa nesťažovala, silná vôľa a obdivuhodná trúfalosť ju posúvali vpred. Život si režírovala ako divadelné predstavenie, lebo sen stať sa hereckou hviezdou sa jej nenaplnil podľa predstáv. Verila, že ju v mnohých situáciách zachránila krása, a ak jej nesadli kulisy či vedľajšie postavy, dotvorila si ich. Dalmina výpoveď je plná detailov o živote na hrane, všadeprítomnej smrti, o láske, nádeji a pravde, ktorá sa môže ľahko prekrútiť.
Andrea Coddington hovorí o svojej knižnej novinke toto:
O autorke:
Andrea Coddington – Spisovateľka a novinárka, autorka románových aj biografických bestsellerov. Jej kariéru odštartovali dramatické udalosti, ktoré ju podnietili na napísanie knihy Mal to byť pekný život. Andrea Coddingtom má na svojom konte mnohé úspešné romány ako Židovka, Predohra, Milovanie, Cudzia krv, Dedičný hriech, Prečo ja….V minulosti napísala významné životopisné knihy o Jozefovi Bednárikovi a tenistke Dominike Cibulkovej. Aktuálne prináša svojim čitateľom príbeh židovskej herečky, pani Dalmy Špitzerovej.
Ukážka z knihy:
Boli štyria, mladí, agresívni a sebavedomí. Dvere rozkopli s takou zvlčilou samozrejmosťou, že som sa ihneď modlila, nech je to jediná ujma. Hučali na prestrašenú mamu, ktorá sa v panike snažila utíšiť môjho mladšieho kvíliaceho brata Ernesta.
„Prišli sme si zobrať, čo ste si nahrabali,“ kypela im pena z papúľ. Mama ani necekla, všetkých nás schovala za seba do kuchyne.
Vyhrabala v sebe zvyšky dôstojnosti presvedčená, že sa ich besnenie rýchlejšie skončí.
„Kde schovávaš porcelán, židuľa smradľavá?“ pristúpil k nej jeden nechutný a čižmou rozkopol sekretár, ktorý držal pokope už len silou vôle. Na zem sa razom vysypal mamin prenádherný tanierový servis. Rozplakala som sa a z očí sa mi rinuli veľké slzy.
„Zlato, zlato nemáš?“ kričal druhý.
„Nemám nič.“
„Ani v hube?“ chytil jej drsne tvár a rozďavil ústa.
Chcela som ho zastaviť, ale od strachu som sa ani nepohla, iba plač som neovládala.
„Kurva židovská, drž hubu!“ strelil mi gardista také zaucho, že ma hodilo o stenu.
Z nosa sa mi pustila krv a možno som mala aj otras mozgu, lebo na chvíľu sa mi zahmlilo pred očami. Mama by bola aj z kože vyskočila, len keby mohla vymeniť moje ubolené líce za svoje.
Proti hrubej sile sme boli bezbranní, ale vtedy, nad porozhadzovanými skriňami, pošliapanou bielizňou a zakrvaveným svetrom, som sa zaprisahala, že plačem posledný raz.
